NOVÁ BAŇA, HRONSKÝ BEŇADIK.Na železničnej trati medzi Hronským Beňadikom a Novou Baňou pokračuje rozsiahla rekonštrukcia.
Práce sa podľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vyvíjajú podľa plánu a cestujúci sa môžu tešiť – úsek by mal byť opäť sprejazdnený už počas letných mesiacov. Oprava však priniesla aj jedno veľké prekvapenie.
„Viacero stavebných objektov je už kompletne dokončených,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Podľa jej slov sú hotové práce na železničnom spodku a zvršku v stanici Hronský Beňadik, urobené sú tiež nové nástupištia, spevnené plochy, miestna kabelizácia, osvetlenie a technologická časť trafostanice.
Pracovníci dokončili aj nástupište v zastávke Tekovská Breznica a železničný spodok medzi Hronským Beňadikom a Novou Baňou.
„Momentálne prebiehajú ukončovacie práce na viacerých priepustoch v úseku medzi Hronským Beňadikom a Tekovskou Breznicou, ako aj na železničnom moste v km 19,171,“ doplnila hovorkyňa s tým, že sa pokračuje v úpravách železničných priecestí a v zosilňovaní štôlne pod koľajou, ktorú počas prác objavili.
Nečakaný objav pod traťou
Prekvapenie prišlo koncom marca, keď robotníci počas výkopových prác narazili na niečo, čo v projektovej dokumentácii vôbec nefigurovalo.
„Dňa 27. marca zhotoviteľ oznámil kolíziu s neznámym stavebným dielom v úseku Hronský Beňadik – Nová Baňa. Šlo o kolíziu odvodnenia zemného telesa so stavebným dielom križujúcim zemné teleso. Pri výkopových prácach na odvodnení železničného spodku bola poškodená klenba tohto objektu, pričom zhotoviteľ stavby zistil, že ide o časť banského diela – Hronskú dedičnú štôlňu Graner – Neufang,“ potvrdila Lániková.

Táto štôlňa v minulosti odvádzala vodu z baní v okolí Novej Bane a končila až v rieke Hron. Zaujímavosťou je, že štôlňa sa nachádzala pod železničnou traťou, no ŽSR o nej nemali žiadne záznamy.
„Banská štôlňa je pozostatkom bývalej sústavy vodných stavieb a zariadení z okolia Banskej Štiavnice, ide o historickú stavbu, naďalej funkčnú, avšak nezaznamenanú v pasportoch a evidenciách ŽSR tak, aby o nej bolo možné uvažovať, resp. ani len predvídať jej situovanie vo vzťahu k telesu dráhy z hľadiska trasovania, resp. smerového a výškového vedenia,“ vysvetlila hovorkyňa.
Ochránia ju železobetónom
Nečakaný objav pod traťou si vyžiadal zmeny v projekte a dodatočné stavebné opatrenia. Odborníci sa rozhodli štôlňu nezbúrať, ale zachovať ju v pôvodnom stave.
Aby nedošlo k narušeniu, ochránia ju železobetónovou konštrukciou, ktorá bude stáť na pevných základoch.
„Nakoľko ide o historickú stavbu s neznámymi materiálovými, fyzikálno-mechanickými vlastnosťami a štruktúrou materiálov, ktoré by mohli či už v krátkodobom, alebo dlhodobom časovom horizonte spôsobiť lokálne poruchy na telese železničného zvršku, ako napríklad prasknutie klenby alebo posuny opôr, čím by sa opätovne mohla ohroziť bezpečnosť železničnej dopravy,“ vysvetlila Lániková.
Základy budú ukotvené pomocou mikropilót až do hĺbky siedmich metrov. Ide o šetrný spôsob, ako zabezpečiť stabilitu trate bez toho, aby sa poškodila vzácna historická pamiatka.
Vedúci Slovenského banského archívu Peter Konečný pre MY Zvolen uviedol, že hronská dedičná štôlňa bola nielen druhou najstaršou dedičnou štôlňou v Novej Bani, ale zároveň aj najrozsiahlejším banským dielom v tunajšom revíri.

„S jej razením sa začalo v polovici 16. storočia. Okrem odvodňovania slúžila tiež ako významný dobývací obzor na úrovni Hrona, asi 200 až 210 m n. m., v tejto výškovej úrovni existuje rozsiahla sieť chodieb s celkovou dĺžkou približne 14,5 kilometra, rozprestierajúca sa takmer pod celým mestom,“ priblížil.
Tiež však prezradil, že táto štôlňa ústi do rieky Hron v oplotenom areáli podniku Knauf Insulation, za železničným násypom, asi 30 metrov od administratívnej budovy.
„Ústie bolo od uzatvorenia baní v roku 1887 zanedbané a neudržiavané. Portál štôlne bol preto v roku 2002 zrekonštruovaný a v jeho blízkosti bola osadená pamätná tabuľa,“ uzavrel.
