ZVOLEN. Keď pred niekoľkými týždňami divadelný herec Ján Selecký rezko vykračoval po zvolenských uliciach, len málokto tušil, že v apríli podstúpil náročnú päťhodinovú operáciu.
„Druhýkrát som sa narodil. A to mi lekári hovorili, že takéto zákroky v oblasti čriev urobia do hodiny,“ hovorí dnes divadelník, ktorý 23. mája oslávil už svoje 76. narodeniny s typickým optimizmom a úsmevom.
Lekárska diagnóza prišla po vyšetrení v gastroenterologickej ambulancii, kde mu v čreve odhalili niekoľkocentimetrový nález.
"Všetko sa dá zaplatiť, ale zdravie nie. Chcem veľmi pekne poďakovať všetkým lekárom a sestričkám vo zvolenskej nemocnici za ich ochotu a starostlivosť. Ich prístup bol vysoko profesionálny," hovorí Selecký.
Zaujímavé je, že podobných skúseností s operačnou sálou veľa nemá, no k lekárskemu prostrediu mal blízko odjakživa.
Ako mladík sníval, že sa stane doktorom, a hoci sa jeho cesta napokon stočila k herectvu, téma medicíny ho sprevádzala aj počas kariéry.
Aj preto ho oslovila situačná komédia Lekárske tajomstvo, ktorej bol vo zvolenskom divadle niekoľko rokov súčasťou, a neskôr ju režijne naštudoval s divadelným súborom MÚZa v Novej Bani.
Zo skalnatého kopca vznikla ferrata s unikátnymi výhľadmi. Láka aj turistov zo zahraničia Čítajte Práve táto hra, v ktorej sa spája nemocničné prostredie s typicky britským humorom, ho sprevádzala ešte predtým, než sám podstúpil operáciu.
„Lekárske tajomstvo ma chytilo ako pavúk muchu. Až tak som tú hru poctivo hral, že ma stiahla pod skutočné krídla,“ smeje sa.
Poznajú ho všetci
Patrí k najstaršej generácii hercov Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V divadle pôsobí od roku 1974 a odvtedy vytvoril viac ako 130 postáv rôznych charakterov.
Začínal v inscenácii Radúz a Mahuliena, ktorou zároveň začínal prvý ročník Zámockých hier zvolenských.
Diváci si ho pamätajú ako baču, farára, elegána či robotníka, no za svoj dlhý profesijný život stál aj za mnohými ochotníckymi režijnými projektmi v Detve, Sebechleboch, Babinej, Novej Bani či Dúbravách.
Herecké pôsobenie Jána Seleckého neostalo len pri divadelných rolách. Roky bol neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia ako Mikuláš, ktorého postava sa v regióne prirodzene spájala práve s jeho tvárou.
Nezastavila ju ani chudoba, dnes pozná Rio ako svoju dlaň. Sprevádza ľudí miestami, kam sa neodvážia Čítajte Neraz mal v decembri aj štyridsať vystúpení. „Raz ma dokonca viezli poprašovacím lietadlom,“ spomína.
Tvorivý elán ho neopúšťa ani po rokoch. Sám sa zaujíma o nové úlohy a chuť stáť na javisku mu rozhodne nechýba. Kostým zatiaľ vešať na klinec neplánuje.
„Uvidíme, dokedy budeme tie narodeniny oslavovať, ale hrať budem ešte veľmi rád,“ priznáva.
V roku 2011 si prevzal Cenu Čestný MOTÝĽľ za celoživotný prínos pre zvolenské divadlo. Je nositeľom bronzovej ceny Matice slovenskej za rozvoj ochotníckeho divadla a tradícií a odkazu našich predkov, Čestného uznania mesta Zvolen za rozvoj kultúry v okrese aj Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla.
Aj vo voľných dňoch ostáva aktívny. Na chalupe v Detve si nielen oddýchne, ale aj posilňuje telo po operácii, aby bol pripravený na novú divadelnú sezónu.
„Buďme na seba dobrí, tešme sa jeden z druhého a hlavne - nech sme zdraví," odkazuje Selecký s nadhľadom a dobrou náladou, ktorá je mu vlastná rovnako ako jeho nezameniteľný hlas.
Kto sa postará o zvolenských seniorov? Zariadenie môže skončiť v rukách súkromníka, mesto ho nechce Čítajte
