ŽIAR NAD HRONOM. Keď sa na materskej dovolenke pustila do samovzdelávania, netušila, že ju to zavedie až k vlastnej knihe pre deti. Bez pedagogického či psychologického vzdelania, ale s obrovskou dávkou empatie, osobnej skúsenosti a materskej intuície vznikol nápad, ktorý neskôr dostal knižnú podobu.
Autorka knihy o detských emóciách Eva Kőrösi začala objavovať svet rešpektujúceho rodičovstva počas psychoterapie a kurzu filiálnej terapie – rodičovských zručností.
Kniha sa od iných titulov na podobnú tému líši najmä prepojením s reálnym životom. Príbehy sú krátke, zrozumiteľné a deti v nich nájdu situácie, ktoré prežívajú.
Príbehy dvoch sestier vznikali spontánne
„Moje dve dcéry, jedna má tri a druhá päť rokov, sú veľmi temperamentné, rovnako ako ja, a každú emóciu prežívajú naplno. Ako prvomamu ma to často zaskočilo a nevedela som, ako správne reagovať na silné emócie mojej prvej dcéry,“ spomína.
Práve v týchto momentoch vznikli dve maňušky Žirinka a Zebrička, najskôr len ako jej ruky, ktoré dcéram radili, pomáhali a vypočuli ich. Dnes sú z nich hlavné hrdinky Evinej knihy.
V rozhovore si tiež prečítate:
- prečo sa Eva rozhodla napísať knihu,
- kto ju najviac podporoval,
- ako postupne vznikali príbehy a dizajn,
- pre koho je kniha určená,
- v akých mestách ju predstaví,
- a čo teraz najbližšie chystá.
Z rozprávkových rozhovorov dvoch sestier, žirafy a zebry, sa postupne stali príbehy. Autorka si ich začala zapisovať a neskôr ich skompletizovala do knižky s cieľom, aby všetky deti vedeli, že prejavovať emócie, prežívať ich a spoznávať, je úplne prirodzené, a že emócie by mali byť dospelými prijaté a pochopené.
Kniha najskôr vznikala ako séria príbehov pre jej dcéry Elisku a Terezku. „Inšpiráciou mi bol môj vlastný život, naše spoločné zážitky, každodenné situácie, ktoré ako rodina a rodičia riešime.”
Inšpirovali ju dcéry
Na jej tvorbe sa podieľal celý tím, ilustrácie vytvorila Evina kamarátka Nina Bohušová, o editorskú stránku sa postarala Soňa Adamovič Borušovičová a grafické zalomenie mal na starosti manžel Martin Kőrösi. „Rozhodla som sa ísť cestou samovydania – bez vydavateľstva. Bola to síce náročnejšia cesta, ale veľmi obohacujúca,“ priznáva autorka.
Besedy s knihou ju čakajú v rôznych kútoch Slovenska. (zdroj: Jana Kollárová )Od napísaných príbehov až po finálnu tlač na nej spoločne pracovali deväť mesiacov. Na začiatku však boli aj pochybnosti.
„Paradoxne, rodina vás častokrát odhovára z obavy, že neuspejete. U mňa to bolo presne takto. Neskôr ma však veľmi podporili rodičia, moja sestra aj môj manžel, širšia rodina a kamaráti. Celých deväť mesiacov prác na knihe bolo plných krásnych, ale aj veľmi náročných momentov,“ priznáva s tým, že niekedy nastali aj horšie momenty a prepadla ju chuť celý projekt uzavrieť. Inokedy sa zase nakopla a vidina hotovej knihy ju posúvala vpred.
V ochrannom pásme kúpeľného mesta spaľovňa nebude, rozhodli ministri. Na rade je investor Čítajte „Veľkou oporou mi bola aj moja editorka, ktorá so mnou celý proces prežívala. A napokon môj vnútorný hlas. Ten mi už odjakživa nedovolí veci len tak vzdať, aj keď sú ťažké a aj keď neviem, ako to celé dopadne. Bola to cesta. A ja som sa rozhodla po nej kráčať až do konca, nech bude akokoľvek náročná,“ dopĺňa.
Najväčšou oporou jej však boli vlastné dcéry, ktoré ju povzbudzovali vetou: „Mami, zvládneš to! Nech aj iné deti môžu čítať príbehy o Žirinke a Zebričke.“
Autorka na spoluprácu prizvala aj odborníkov, psychológov Denisu Petorovú a Ivana Vyskočila, a špeciálnu pedagogičku Evu Žiakovú, ktorí jej poskytli odbornú spätnú väzbu.
„Knihu si prečítali ešte pred jej finálnym znením, poskytli mi cenné komentáre a vyjadrili sa k nej. Ich odporúčania a slová nájdete aj na zadnej strane obálky. V samotných príbehoch sú zvýraznené slová a vyjadrenia, ktoré vychádzajú z princípov rešpektujúcej a empatickej komunikácie. Ide o odporúčania pre dospelých – ako byť deťom nablízku v ich emóciách, ako im pomôcť prežívať, spoznávať a postupne sa učiť zvládať ich,“ vysvetľuje.
Bude ju predstavovať na besedách
Kniha je zároveň praktickým návodom pre rodičov aj pedagógov. Obsahuje návrhy, ako sa s deťmi rozprávať o emóciách a ako ich sprevádzať v citlivých situáciách. Na konci knihy nechýba ani interaktívne cvičenie na budovanie vzťahu a emočného prepojenia medzi dieťaťom a dospelým.
„Mojím cieľom je tému detských emócií a samotnej knihy prezentovať aj osobne. Besiedky sú pre mňa priestorom, kde môžem deťom aj dospelým ukázať, ako sa dá s knihou pracovať, ako a na čo môžu používať maňušky, a šíriť osvetu o prijímaní emócií našich detí,“ hovorí autorka.
Zároveň opisuje hlavnú myšlienku pripravovaných besied, ktoré ju čakajú už v niekoľkých slovenských mestách, ku ktorým sa postupne pridávajú aj ďalšie.
