ZVOLEN. Nemocnica Agel vo Zvolene funguje v štandardnom režime aj počas veľkonočných sviatkov. Hoci mnohí prežívajú sviatky doma v kruhu rodiny, zdravotníci na oddeleniach ostávajú v službe. O tom, ako vyzerajú tieto dni za nemocničnými dverami, porozprávali zdravotné sestry z rôznych oddelení.
„Sviatky počas služby neoslavujeme. Pracujeme podľa rozpisu a venujeme sa pacientom ako počas bežných dní,“ hovorí vedúca sestra urgentného príjmu Katarína Liptáková.
Podľa nej býva počas kresťanských sviatkov urgent dokonca vyťaženejší. „Väčšina ambulancií je zatvorená, pacienti sa obracajú priamo na nás. Počet ošetrení je preto vyšší,“ dopĺňa.
Aj napriek tomu býva atmosféra v týchto dňoch o čosi sviatočnejšia. Zamestnanci si zvyknú priniesť z domu veľkonočné dobroty, koláče či symbolickú výzdobu.
„Tá je decentná a nenarúša hygienický režim. Cieľom je spríjemniť prostredie pacientom aj personálu,“ vysvetľuje Liptáková.
Na chirurgickom oddelení je situácia tento rok odlišná. Ako informuje sestra Gabriela Drugdová, pre prebiehajúcu rekonštrukciu sa oddelenia nezdobia a tradičné oslavy sviatkov sa nekonajú. Režim oddelenia ostáva počas sviatkov rovnaký ako inokedy.
Červený medokýš stále nie je vhodný na pitie. Mesto už vie, ako prameň chrániť pred znečistením Čítajte „Niektorí pacienti by ocenili bezmäsité jedlo na Veľký piatok. Zamestnanci si dobroty nosia z domu, niekedy ich prinesú aj príbuzní pacientov,“ dodáva.
Veľkonočnú atmosféru na pracovisko prináša aj Marta Hríbiková, vedúca sestra neurologického oddelenia, ktorá pochádza z Detvy. „Veľkú noc prežívam v duchu katolíckej viery,“ hovorí a pripomína tradičné zvyky z rodného regiónu.
Sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, nazývanou aj Palmovou nedeľou. „Veriaci si nosili a dodnes nosia do kostola ‚maňušky‘ na požehnanie. Tie im pripomínajú Božiu ochranu. Na Zelený štvrtok sa v minulosti ženy venovali dôkladnej očiste – bielili steny, umývali všetok riad a pripravovali domácnosť na sviatočné dni. Večernou svätou omšou sa v kostoloch odmlčali zvony a organ,“ opisuje sestra, ktorej sú zvyky veľmi blízke.
"Veľký piatok, deň utrpenia Pána, je dňom prísneho pôstu. V tento deň sa tradične orezávajú a štepia stromy. Biela sobota, nazývaná aj Svätá sobota, bola spojená s pálením Judáša. Popol z neho sa rozsýpal po poliach, aby priniesol bohatú úrodu. Veľkonočná nedeľa, deň Pánovho zmŕtvychvstania, znamená ukončenie pôstu a začiatok radosti. Tá vrcholí na Veľkonočný pondelok oblievačkou,“ dopĺňa.
Na Podpoľaní, kde sa tradície stále živo udržiavajú, je podľa nej milé vidieť kupačov v krojoch, ktorí oživujú sviatky muzikou, tancom, spevom a ženy neraz čaká viacnásobné prezliekanie. „Na oddelení sa snažíme symbolicky pripomenúť tieto dni personálu ako aj pacientom – výzdobou či milým slovom,“ dodáva Hríbiková.
Aj keď je práca v nemocnici počas sviatkov náročná, zdravotníci sa snažia vniesť do svojho prostredia aspoň kúsok sviatočnej pohody. A hoci si zvyky často nechávajú na doma, duch Veľkej noci si cestu nájde aj tam, kde sa zachraňuje zdravie a život.
Píše sa ďalšia kapitola biskupského kaštieľa v Žiari nad Hronom. Výrazný luster je jeho klenotom Čítajte
