SLIAČ. Medzi najstaršie historické stavby v bývalej obci Rybáre, dnes Sliači, patrili vodný mlyn a zemianska kúria rybárskeho rodu Bezeghovcov. Nachádzali sa na ľavom brehu Hrona a po stáročia boli neodmysliteľnou súčasťou miestneho života.
Vodné mlyny na Hrone majú stredoveký pôvod a sa stali dôležitým motorom hospodárstva. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že jeden z nich vznikol na žiadosť Zvolenčanov osobným povolením cisára Rudolfa II.
„Mlyny na Pohroní mali veľký hospodársky význam a ich história potvrdzuje, že boli prínosom pre spoločnosť,“ hovorí odborník na regionálne dejiny Emil Šimončík.
Z mlynu je už iba ruina
Rybársky mlyn vznikol pravdepodobne počas panovania rodu Esterházyovcov. Nie je známe, kto boli jeho prví vlastníci, no medzi neskoršími sa spomína rodina Korvínovská a tiež rodina Boborová.
Zlom prišiel v čase, keď mlyn odkúpila Anna Lovániová. Po znárodnení ho ešte niekoľko desaťročí využívali ako výrobňu kŕmnych zmesí. Jeho pôvodná funkcia sa však skončila v momente, keď bol pre výstavbu sídliska zasypaný vodný náhon.

„Istú krátku dobu ho poháňala elektrická energia. Objekt nenachádzal ďalšie využitie, chátral a takýto ho po reštitúcii prevzali dediči pani A. Lovániovej. V tomto období bolo už viac menej isté, že tento objekt už nikdy mlynom nebude,“ doplnil.
Z historicky významnej stavby tak zostala len ruina. Príbeh mlyna, ktorý kedysi živil celú obec, dnes pripomínajú už len torzá múrov a tiché miesto pri Hrone.
Bol súčasťou fabriky
Na južnom konci bývalej obce Rybáre stojí nenápadný, no historicky významný objekt – zemianska kúria rodu Bezeghovcov. Patrí k najstarším stavbám v tejto lokalite a pripomína časy, keď Rybáre neboli len malou obcou, ale aj centrom remeselnej výroby a kultúrneho života.
„Objekt bol súčasťou kachľovej fabriky, kedy tu v období najväčšieho hospodárskeho rozmachu pracovalo až 200 robotníkov. Z tejto továrne sa vyvážali kachlice pre pece takmer do celého Rakúsko - Uhorska. Oveľa neskôr, až do konca 20. storočia tu mala sídlo zásobovacia základňa podniku OTEX,“ doplnil Šimončík.

V devätnástom storočí sa rodina Bezeghovcov podieľala aj na rozvoji sliačskych kúpeľov, a to najmä vďaka Petrovi a jeho sestre Amálii Tökölyovej. Na základe niektorých investícií vznikli penzióny a hotely, ktoré prispeli k nárastu návštevníkov a vzostupu miestneho turizmu.