ZVOLEN. Vo Zvolene funguje už takmer štyri roky špecializované centrum, ktoré sa venuje diagnostike a liečbe extrapyramídových porúch. Patrí medzi ne Parkinsonova choroba a iné druhy parkinsonizmu.
V Banskobystrickom kraji je jediné svojho druhu. Zastrešuje ho špecialista Ján Necpál, neurológ zo zvolenskej nemocnice, ktorý spolupracuje s ďalšími extrapyramídovými centrami na Slovensku a v zahraničí.
Špecialisti v nich príjmu každého človeka, ktorý by mohol mať aj tie najnenápadnejšie príznaky Parkinsonovej choroby.

Predpokladá sa, že v súčasnosti trpí chorobou približne 12- až 15-tisíc Slovákov, odborníci sa však zhodujú, že nejde o presné čísla. Na Slovensku práve preto vznikol projekt, ktorého cieľom je včasná diagnostika tejto choroby.
Špecialista Necpál porozprával ako sa Parkinsonova choroba prejavuje, kedy je vhodné lekára navštíviť a ako sa do zvolenského centra môže pacient dostať.
Ste koordinátorom projektu Move On, ktorý dokáže včas diagnostikovať Parkinsonovu chorobu. Ako to funguje?
Do štúdie je zapojených vyše dvesto praktických lekárov po celom Slovensku. Majú dôležitú úlohu v rozpoznaní príznakov Parkinsonovej choroby. V čakárňach alebo ambulanciách vytypujú pacientov, ktorí by ňou mohli trpieť. Tí následne vyplnia krátky dotazník príznakov na Parkinsonovu chorobu, ktorý bol určený na túto štúdiu.
Dotazníky sa opakovane zbierajú a posielajú do celkovo deviatich centier na Slovensku, v ktorých sa vyhodnocujú. Pacientov, ktorí sú na ich základe „pozitívni“, následne pozvú do daného centra. Tam ich neurologicky vyšetria experti na Parkinsonovu chorobu.
Čo nasleduje ďalej?
Pacienti si už u praktického lekára môžu vybrať, v ktorom centre by chceli byť v prípade podozrenia vyšetrovaní, ide o dve centrá v Bratislave a po jednom v Trnave, Nitre, Zvolene, Martine, Ružomberku, Košiciach, Bardejove. Pacienti, u ktorých by lekári na základe vyšetrenia mali podozrenie, vstúpia na základe svojho súhlasu do štúdie.
Centrum extrapyramídových porúch
Centrum pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch sa prioritne venuje diagnostike a liečbe tzv. extrapyramídových porúch, medzi ktoré patrí Parkinsonova choroba a iné druhy parkinsonizmu, rozličné formy trasu, chorea, dystónia, ataxia, tiky a iné.
Venuje sa aj výskumnej, publikačnej a organizačnej činnosti. Slúži pre pacientov zo zvolenského regiónu a blízkeho okolia, ale má nadregionálny charakter.
O akej štúdii hovoríme?
Spočíva v sledovaní a prípadnom vyšetrovaní a terapii parkinsonizmu. Výhody pre pacientov sú hneď dve. Prvou je, že ich ochorenie môže byť zachytené včas, alebo by možno ani rozpoznané v budúcnosti nebolo, pretože štúdia využíva aktívny prístup vo vyhľadávaní pacientov.
Druhou výhodou je, že by sa mohli takto dostať rovno k odborníkom na Parkinsonovu chorobu. To je významný benefit už kvôli objednávacím dobám, ktoré na Slovensku bývajú. Títo lekári majú skúsenosti s mnohými pacientmi s Parkinsonovou chorobou. Ochoreniu sa často venujú aj výskumne.
Pri akých príznakoch by sme mali spozornieť a obrátiť sa na odborníkov?
Typické prejavy Parkinsonovej choroby sú celková spomalenosť pohybov, neobratnosť, stuhnutie svalstva, zmena chôdze, reči, písma či asymetrický tras končatín.
Ochorenie sa však prejavuje aj ďalšími, takzvanými nemotorickými príznakmi, ktoré si človek bežne s Parkinsonovou chorobou nespája. Ide o zápchu, problémy s čuchom, pokles nálady, rozprávanie či vykrikovanie zo sna a mnohé ďalšie. Tieto príznaky môžu predbehnúť pohybové príznaky často o niekoľko rokov.
Aký je postup po potvrdení diagnózy?
U pacientov v začiatočnom štádiu často stačia nízke dávky liekov na Parkinsonovu chorobu a ochorenie je pomerne dobre kontrolované na niekoľko rokov. Pokročilé štádium choroby, bohužiaľ, sprevádzajú rôzne komplikácie ako je demencia, halucinácie, pády a podobne.
Čo robíte v takýchto pokročilých prípadoch?
V tomto štádiu už pacient vyžaduje často vyšší počet dávok liekov, ktoré mu síce zaberajú, no len na krátky čas, a tak sa jeho deň prejavuje striedaním OFF a ON stavov. Čiže stavov, kedy je stuhnutý, spomalený a lieky mu prestávajú účinkovať, a naopak stavov, kedy lieky zaberajú, avšak akousi daňou za ich účinok sú rôzne mimovoľné pohyby končatín, ktoré nazývame dyskinézy.
Takže vtedy volíte iný typ liečby?
Pri takýchto pohybových fluktuáciách už liečba tabletkami dobre nefunguje. Pacienti sú konzultovaní ohľadom liečby inými stratégiami, ako je hlboká stimulácia mozgu, pri ktorej sa zavedú do mozgu tenké elektródy, ktoré sú spojené s neurostimulátorom generujúcim elektrické impulzy. Tie zlepšujú príznaky ochorenia.
Využívajú sa aj pumpové mechanizmy, pri ktorých pacient dostáva počas dňa kontinuálne lieky v malom množstve buď do tenkého čreva, alebo podkožne. Takými metódami sa pacienti môžu liečiť v týchto našich extrapyramídových centrách.