ZVOLEN. Ľudia sa často boja diagnóz či dokonca malých odchýlok, pretože ich vnímajú ako nálepky, ktorých sa už nezbavia. Toto platí obzvlášť v prípade hendikepovaných detí.
„Ako rodič sa stretávam presne s týmto – rodičia sa boja prijať diagnózu svojho dieťaťa, pretože ich ihneď okolie zaškatuľkuje,“ hovorí Lucia Lazárová, odborníčka na prácu s deťmi z terapeutického centra VIA ABA vo Zvolene.
Dlhé roky sa venuje pomoci deťom s rôznymi poruchami či diagnózami, ako aj ich rodinám. Sama pritom vychováva syna s poruchami autistického spektra.
Na rozdiel od iných diagnóz, ako je napríklad Downov syndróm alebo fyzické postihnutie, autizmus nie je na prvý pohľad viditeľný. Deti s touto poruchou môžu vyzerať rovnako ako ich rovesníci, no ich správanie býva pre okolie často nepochopiteľné.
„Keď dieťa s autizmom náhle vykríkne, uteká alebo uhryzne, ľudia ho často označia za nevychované. No realita je iná – takéto deti vnímajú svet odlišne a reagujú naň spôsobom, ktorý nie vždy zodpovedá očakávaniam spoločnosti,“ dopĺňa.
Deťom netreba len ustupovať. V boji s prekážkami fungujú naučené techniky, tvrdí mama autistu Čítajte Sú neistí a majú strach
Aplikovaná behaviorálna analýza
Behaviorálna analýza je veda o správaní. Presnejšie, skúma vplyv prostredia na správanie a učenie. Experimentálna behaviorálna analýza (EBA) empiricky skúma zákonitosti správania a učenia bez ohľadu na ich prakticé využitie.
Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je použitie týchto základných princípov na riešenie sociálne závažného problému. Pri vzdelávaní detí s autizmom za závažné problémy považujeme, že u dieťaťa sa nerozvíja reč, že si nevie vypýtať čo chce a potrebuje, alebo vyjadriť, že niečo nechce, že si nevie umyť ruky, alebo napiť sa z pohára, že nevie čítať a podobne.
Vzdelávanie detí s autizmom je len jedna z mnohých oblastí aplikácie, iné sú behaviorálna medicína, vzdelávanie, behaviorálny managment, bezpečnosť pri práci, šport.
Mnoho rodičov podľa nej dlho váha, kým sa rozhodnú vyhľadať odbornú pomoc. Na začiatku im vysvetlí, že každé dieťa má nárok na kvalitné vzdelávanie, ktoré zohľadňuje jeho jedinečné potreby a opiera sa o vedecky overené metódy.
„Okolie ich ovplyvňuje, často počúvajú rady typu: ‚Z toho vyrastie, to nie je nič vážne.‘ Navyše, matky pri výchove svojich detí nikdy nedostávajú žiadny návod. Už od pôrodu sa od nich očakáva, že budú dobrými matkami, manželkami, budú sa starať o domácnosť, a zároveň zvládať všetky požiadavky okolia. Ak sa k tomu pridá diagnóza, tlak sa ešte znásobí,“ dopĺňa s tým, že často nemajú podporu ani od rodiny, ani okolia.
Práve preto sa rozhodla pomáhať. Vidí, ako rodičia prichádzajú vystresovaní, neistí, nevedia, čo čakať. Potom pochopia, že sa s deťmi dá pracovať a nemusia sa báť. Podľa nej je však dôležité získavať informácie zo spoľahlivých zdrojov.
„Internet je dvojsečná zbraň. Ak by som zverejnila, ako pracujem so svojím synom, niekomu by to mohlo pomôcť, ale inému uškodiť. Každé dieťa je iné, jeho problémy sú jedinečné a vyžadujú individuálny prístup,“ opisuje.
Takmer denne sa stretáva s tým, že rodičia sa boja priznať pravdu o svojom dieťati aj sami pred sebou. Učí ich, že je dôležité zbaviť sa takéhoto bremena a myslieť na to, že potrebujú byť pre svoje dieťa spojkou aj pri „obyčajnom“ fungovaní.
Účes robila aj 15 hodín, z vlasov vytvára umelecké diela. Do vrkočov som zapletala už aj LED pásiky, hovorí braiderka Čítajte „Nemôžeme sa báť o tom hovoriť, podporujeme rodičov, aby sa otvorili. No my ľudia máme tendenciu hovoriť skôr o tom, čo už naše dieťa dokáže, než o tom, s čím zápasí. Ak chceme pomôcť, musíme poznať skutočný problém. Keď sa prestanú báť, postupne naberú odvahu ísť s dieťaťom aj do ulíc a ukázať, že aj oni majú právo byť súčasťou spoločnosti,“ dopĺňa.
Hoci niektorí ľudia považujú snahu začleniť autistické deti do spoločnosti za popieranie ich diagnózy, ona to vníma inak.
„Nejde o to, či sa dieťa s autizmom raz ožení, alebo či bude rozumieť kvantovej fyzike. Dôležité je, aby dokázalo fungovať samostatne, zapadlo do spoločnosti, a aby nebolo odkázané na rodičovský dohľad. Nechcem odstrániť jeho črty, ale chcem ho naučiť, ako zvládnuť situácie, ktoré môžu byť pre neho náročné. Podporujem ho, dávam mu pocit istoty, nie zlyhania,“ vysvetľuje.
Rodičov pribúda, no starostí nie
Prešlo už takmer osem rokov, ako sa s kolegyňou, terapeutkou a analytičkou Zuzanou Maštenovou založili centrum, ktoré je postavené na využívaní aplikovanej behaviorálnej analýzy. Centrá otvorili aj v Košiciach a Martine, a rodinám pomáhajú každý deň.
„Chceme ukázať, že v tom nie sú sami, že existuje podpora, a že sa s deťmi dá pracovať. Mnoho rodičov ani len netuší, aký pokrok ich dieťa môže dosiahnuť, ak sa mu poskytne správna pomoc. Niekedy stačí zmeniť pohľad – aj obyčajný plač môže mať rôzne významy. Dieťa môže niečo potrebovať, žiadať pozornosť alebo dokonca manipulovať svojím správaním,“ opisuje.
