SIELNICA. Začínal ako traťový komisár a sníval o tom, že raz zasadne do pretekárskeho auta aj on.
Odvtedy už pretieklo dole Hronom veľa vody a 35-ročný slovenský motoristický pretekár MARCEL BENÍK dosiahol v pretekoch automobilov do vrchu najviac, čo sa dosiahnuť dá.
V uplynulej sezóne získal dva najprestížnejšie medzinárodné tituly, pred pár dňami si v Paríži prebral ocenenie z rúk prezidenta Medzinárodnej automobilovej federácie FIA, keďže získal už svoj druhý titul majstra Európy. A k nemu pridal ešte aj triumf v seriáli Zóny strednej Európy.
O triumfe v európskom seriáli rozhodol až v posledných pretekoch. „Tak ako som vyhral, som mohol skončiť aj tretí. Úcta k autu musela ísť bokom, na vozidlo som v tej chvíli vôbec nemyslel a išiel som na hrane,“ spomína na rozhodujúce preteky.
Navyše pred najnovšou sezónou si prichystal obrovské prekvapenie. BMW 2002 Ti vymenil za poriadne žihadlo. V Taliansku kúpil legendárnu „placku“ Lucchini SN89, ktorá je momentálne jediným pretekárskym špeciálom svojho druhu na Slovensku.
Aj keď sa mu s bavorákom lúčilo ťažko, už sa teší na nové výzvy.
„Bude to veľký rozdiel, najväčšie obavy mám z toho, aby som tam nebuchol dve rýchlosti naraz,“ smeje sa v našom rozhovore pretekár MTB Racing Team.

Pred pár dňami ste sa vrátili z Paríža, kde ste si na galavečeri medzinárodnej automobilovej federácie FIA prevzali ocenenie za titul majstra Európy v Kategórii 1. Aký to bol zážitok?
Bol to naozaj výnimočný večer. Zišli sa tu najlepší jazdci v seriáli Majstrovstiev Európy v pretekoch automobilov do vrchu a európskeho šampionátu v rally. Odnášam si odtiaľ skvelé pocity, bol to obrovský zážitok. Oceňovanie prebiehalo v centrále FIA, bolo to doslova honosné.
V rozhovore sa dočítate:
- s akými osobnosťami sa stretol novopečený majster Európy na galavečeri FIA v Paríži,
- ako si spomína na napínavý boj o majstrovský titul,
- ktorý titul majstra Európy si Beník cení viac,
- prečo sa rozhodol pre kúpu legendárnej športového špeciálu,
- aký legendárny pretekár jazdil s Beníkovým novým špeciálom,
- koľko stál nový špeciál, aké má parametre,
- čo bude pre Beníka najťažšie pri prechode z bavoráku na „placku“,
- prečo za umiestnenia v majstrovstvách Európy nedostáva žiadne prize money,
- či Marcela Beníka uvidia fanúšikovia v novej sezóne aj na slovenských kopcoch,
- aké novinky chystá jeho brat Tomáš Beník
Stretli ste sa tam aj s nejakými výnimočnými osobnosťami?
Prezident FIA Mohammed Ben Sulayem odovzdával ceny, neskôr som s ním prehodil pár slov. Stretol som sa tam aj s Jeanom Todtom, bývalým prezidentom FIA, výkonným riaditeľom Scuderia Ferrari a mužom, ktorý stál v pozadí piatich titulov Michaela Schumachera. Bolo to nezabudnuteľné, ako i celé udeľovanie cien a vyhlasovanie majstrov v Paríži. Snáď sa to ešte niekedy zopakuje.

Na ktoré preteky z minulej sezóny budete spomínať najradšej, a naopak, ktoré vám vôbec nevyšli?
Najradšej spomínam na posledné preteky v chorvátskom Buzete, keď ešte nebolo rozhodnuté, kto sa stane európskym šampiónom, keďže v hre sme boli až traja jazdci. Boli to riadne napínavé preteky, išlo o všetko. Tak ako som vyhral, mohol som pokojne skončiť až tretí. Za najhoršie preteky v uplynulej sezóne považujem tie na Pezinskej Babe, kde som nedojazdil, lebo sa pokazila palivová pumpa a v Zóne strednej Európy som stratil dosť bodov.
Istotne boli zaujímavé aj predposledné preteky európskeho seriálu v Slovinsku, kde vás zradili sviečky a išli ste len na troch...
Áno, aj preteky v Slovinsku boli riadne napínavé, kvôli tomu, že som jazdil s troma sviečkami, som dosť stratil v prvej jazde.
V druhej jazde ste ale predviedli jazdu hodnú šampióna, keď sa vám podarilo stiahnuť 7-sekundové manko. Bola to najlepšia jazda vašej pretekárskej kariéry?
Asi áno. Neurobil som chybu v žiadnej zákrute alebo na retardéri, pretože v Slovinsku som mal s nimi vždy problémy, nevedel som sa trafiť do brzdného bodu, ale v tej jazde to všetko perfektne sadlo.

Po zisku európskeho titulu ste povedali: „V kategórii historických vozidiel je potrebné nájsť správny kompromis medzi jazdou na hrane a úctou k autu, ktoré môžeme považovať za muzeálny exponát, a v chorvátskom Buzete musela ísť úcta bokom.“ Navyše ste v posledných pretekoch museli vyhrať a priebežný líder Talian Tignonsini musel skončiť o dva miesta za vami. A celé to pekne do seba zapadlo. Ako si spomínate na posledné preteky?
Už v prvej jazde som uvidel svetielko nádeje, keďže bolo mokro a na vode som si spravil extrémny náskok. Mokré podmienky mám rád, prejavilo sa, že sa ich snažím trénovať. A úcta k autu? Áno, priznávam, musela ísť bokom, na auto som v tej chvíli vôbec nemyslel a išiel som na hrane.
Získali ste druhý európsky titul. Hovorí sa, že prvý titul je nezabudnuteľný, o tento druhý ste však bojovali do posledných pretekov. Ktorý je pre vás cennejší?
Určite tento druhý, kde som musel dať zo seba všetko.

Prejdime už k najväčšej novinke, ktorou je zmena auta. Vaše BMW 2002 Ti ste vymenili za tzv. „placku“ Lucchini SN89. Prečo ste sa rozhodli pre túto zásadnú zmenu?
Už dlhšie sme sa s bratom pozerali po „plackách“, lákajú nás a raz sme si ich chceli vyskúšať.