DOBRÁ NIVA. Myšlienka vybudovať železnicu spájajúcu Šahy, Krupinu a Zvolen, vznikla už v roku 1881, no jej realizácia sa natiahla na dlhé desaťročia.
Krupina, ako významné obchodné a remeselné centrum, sa usilovne snažila o vybudovanie trate, ktorá by jej zabezpečila lepšie spojenie so Zvolenom. Táto snaha priniesla ovocie a medzi Šahami a Krupinou sa spustila železničná prevádzka.
Chýbajúci úsek do Zvolena však zostával len plánom, pričom neustále odklady vyvolávali frustráciu obyvateľov aj miestnych predstaviteľov.
Po vzniku Československa sa konečne podarilo presadiť projekt železnice ako súčasť štátom financovaných tratí.
Časť z nej bola neskôr zničená, no podarilo sa ju obnoviť a funguje dodnes. Uprostred januára oslavovali storočnicu od vzniku významného južného železničného uzla.
V prospech tejto zachádzky rozhodli veľké jarmoky
Miestny nadšenec histórie z Dobrej Nivy Ján Polc zistil, že o trasovaní sa viedli dlhé diskusie – pôvodne sa plánovala priama cesta cez Dobrú Nivu a Babinú, no nakoniec sa rozhodlo o vedení trate cez Pliešovce.
Dôvodom boli najmä významné jarmoky s obchodom na jatočný dobytok, ktoré sem priťahovali obchodníkov z celej krajiny. V Pliešovciach sa jarmoky konali osemkrát do roka, v Dobrej Nive štyrikrát.
„Tento jatočný dobytok nakupovali mäsiari z českých priemyselných miest. Treba si uvedomiť, že vtedy diaľková automobilová doprava ešte vôbec nebola,“ uviedol Polc.
Nezastavané územie sa môže premeniť na modernú štvrť. Investor má veľké ambície Čítajte Samotná výstavba bola veľkou výzvou. Stovky robotníkov pochádzali z rôznych kútov Slovenska a pracovali v náročných podmienkach. „Dňa 3. januára 1923 sa začalo pracovať na prvom úseku pri Zvolene a 6. marca 1923 na piatom úseku pri Krupine. V zárezoch vykopaná zemina sa premiestňovala smerom dolu, kde sa vysýpala a vznikali násypy,“ uviedol Polc.
Zeminu kopali ručne krompáčmi, nakladali ju do malých vozíkov a presúvali po úzkorozchodných koľajniciach. Kamenný materiál sa ťažil v blízkych lomoch a na stavbu železnice sa použilo obrovské množstvo muriva a betónu.
Spávali priamo pri trati, prišiel aj Masaryk
Pri práci sa využívali len jednoduché mechanizmy, takže väčšina úkonov závisela od fyzickej sily robotníkov. „Na jednom úseku pracovalo naraz až sedemsto robotníkov, ktorí sem za prácou prišli z celého Slovenska. Ubytovali sa v okolitých dedinách, spávali na slame v humnách, pod cieňami alebo v kolibách a zemľankách, ktoré si urobili priamo pri trati,“ ozrejmil.
Pokračoval s tým, že štrk a piesok sa získaval drvením lomového kameňa. „Pri zhotovení stavebného diela o celkovej dĺžke 34 kilometrov bolo nutné premiestniť viac ako 800 000 metrov kubických zeminy, a to čiastočne aj skalnatej. Postavilo sa celkom 120 železničných mostových objektov a 68 cestných objektov. Na postavenie týchto objektov, na výmurovky oboch tunelov, na oporné o obkladané múry bolo na maltu položených 50 000 metrov kubických kamenného muriva a ubíjaného betónu,“ ozrejmil bádateľ Polc.
Vykopali sa dva tunely, pričom Neresnický tunel pri Zvolene bol prvým železničným tunelom postaveným po vzniku Československa. Počas návštevy Slovenska si ho so svojím sprievodom prišiel v roku 1925 prezrieť aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
Vybudovali sa desiatky mostov, z ktorých najvýznačnejším je mohutný viadukt cez rieku Krupinicu. Tento architektonický skvost s deviatimi oblúkmi a oceľovou konštrukciou je dodnes dominantou trate. Pri už jestvujúcej stanici Zvolen bola postavená dvojpodlažná budova pre kancelárie stavebnej správy a byty pre zamestnancov.
Masaryk pred Neresnickým tunelom dňa 26. 8. 1923. (zdroj: JŠ/KJ)Takmer po dvoch rokoch prišli do cieľa
„Trať začínala v stanici Zvolen. Novo sa postavili stanice Dobrá Niva, Pliešovce – Sása a zastávka Babiná. Trať končila v stanici Krupina. Zastávka Podzámčok v 8,238 kilometri s dreveným prístreškom, bola otvorená v roku 1935, na požiadavku obcí Michalková, Podzámčok, Dubové, Bacúrov a Ostrá Luka, s ich finančným príspevkom,“ priblížil s tým, že keď postavili murovanú zastávku v obci Podzámčok, tak ju z názvu „Podzámčok 1935“ premenovali na „Breziny“.
Stavebné práce sa do konca roku 1924 ukončili. Slávnostné otvorenie železnice 15. januára 1925 bolo veľkou udalosťou. Na vyzdobený vlak mohol nastúpiť každý, kto chcel zažiť prvú jazdu medzi Zvolenom a Krupinou.
Medzi cestujúcimi boli významní politici, vojenskí dôstojníci, zástupcovia miestnych samospráv aj obyvatelia okolitých obcí. Prišiel napríklad minister železníc Jiří Stříbrný, zvolenský župan a rodák z Dobrej Nivy Juraj Slávik, no aj minister pre správu Slovenska Jozef Kállay či francúzsky generál Eugène Mittelhauser.
Slávnostné otvorenie s vyzdobeným vlakom. (zdroj: Koloman Jaďuď)„Hostia si na ceste do Krupiny prehliadli tunely, stanice a viadukty. Po návrate do Zvolena sa konal slávnostný banket,“ opísal Polc.
Prevádzka na trati výrazne zlepšila život miestnych obyvateľov. Žiakom umožnila dochádzať do škôl vo Zvolene, obchodníkom uľahčila prepravu tovaru a hospodárom poskytla spoľahlivý spôsob, ako prepravovať svoje produkty do iných regiónov.
