ZVOLEN. Slovenskí fanúšikovia alpského lyžovania veľa dôvodov na radosť v aktuálnej sezóne nemajú. Petra Vlhová sa stále zotavuje po zranení kolena, dlhšie sme na svahoch Svetového pohára nevideli ani jej nástupkyňu REBEKU JANČOVÚ.
Dvadsaťjedenročná Zvolenčanka si hneď v úvodnom obrovskom slalome sezóny v Söldene zranila členok. Po mesačnej pauze sa predstavila vo Svetovom pohári v obrovskom slalome v Semmeringu a Kranjskej Gore, ani v jednom prípade sa jej však nepodarilo dokončiť prvé kolo.
Priebeh sezóny si mladá slovenská reprezentantka predstavovala určite inak. Navyše, posledné dni nestála znova na lyžiach, keďže bola chorá a užívala antibiotiká.
Aktuálne sa Jančová nachádza v Jasnej, kde sa začína pripravovať na blížiaci sa svetový šampionát v rakúskom Saalbachu.

„Nevnímam to tak, že na majstrovstvách sveta idem byť slovenskou jednotkou. Najviac ma poteší, keď v Saalbachu opäť predvediem svoje lyžovanie,“ hovorí lyžiarka v našom rozhovore.
„Snažíme sa spraviť všetko pre to, aby sa dostala do dobrej formy. Konkrétne ciele si nedávame, no chceme, aby Rebeka podala svoj najlepší výkon a vydala zo seba sto percent, potom budeme všetci spokojní,“ pridal sa jej tréner Filip Baláž.
V rozhovore sa dočítate:
- V akých disciplínach sa predstaví na MS v Saalbachu,
- ako je spokojná s novou značkou lyží, na ktoré pred sezónou prešla,
- ako vníma fakt, že bude pri neúčasti Vlhovej slovenskou jednotkou na MS,
- aká je jej doterajšia spolupráca s Liviom Magonim,
- v čom vidí príčinu výpadkov Jančovej jej tréner Filip Baláž.
Zrejme neprežívate sezónu podľa vašich predstáv. V troch štartoch vo Svetovom pohári v Söldene, Semmeringu a Kranjskej Gore ste vždy vypadli v prvom kole. Ako sa na to spätne pozeráte a hodnotíte tieto účinkovania?
Bohužiaľ, na začiatku sezóny v októbri Söldene som si zranila členok a kvôli tomu som vypadla z tréningového procesu. V podstate celá kondičná príprava, na ktorej sme pracovali v lete, sa za celý mesiac stratila, pretože som si ju nemohla udržiavať. Po tomto zranení nebolo ľahké ísť znova Svetový pohár.
Aké zranenie členka ste mali a ako ste na tom teraz?
Najprv som po páde v Söldene zlyžovala dole a myslela si, že je všetko v poriadku, ale ako som dlhšie stála na nohe, nevedela som sa na ňu postaviť, neskôr sa mi nedalo ani vyzuť lyžiarku, bolelo ma to. Keď som si obula normálne topánky, tak som sa bez pichania nevedela postaviť a do auta som odišla s barlami.
Vyšetrenia ukázali, že mám vykrútený členok, natiahnuté väzivo a opuch na kosti. Našťastie som ale nemala nič roztrhnuté ani zlomené. Počas mesiaca rekonvalescencie som raz stála na lyžiach, ale nebol to dobrý nápad. Cítim, že po zranení nelyžujem tak, ako v minulej sezóne, navyše teraz som mala respiračné ochorenie a brala som antibiotiká.
Nevidieť cieľovú čiaru je zrejme náročné aj po psychickej stránke, ako ste s tým vyrovnali?
Je to náročné, tak ako je celkovo náročné sa vrátiť po nejakom zranení. Mám pred sebou ešte veľa práce, zranenie nás stoplo, takže je tu mnoho vecí, na ktorých musíme popracovať. Každý športovec je raz hore, raz dole, je dôležité, ako sa k tomu postaví. Treba nájsť príčinu toho, čo sa deje a nájsť správnu cestu ako sa vrátiť späť vyššie.

Dá sa povedať, že ste si chuť po Kranjskej Gore napravili šiestym miestom vo FIS Cupe a deviatym v talianskom šampionáte?
Ani nie. S mojimi bodmi, ktoré som si vyjazdila, by som takéto preteky mala vyhrávať.
Pred sezónou ste urobili výraznú zmenu materiálu, od značky Atomic ste prešli ku lyžiam značky Kästle. Pred sezónou ste hovorili, že spolupráca s touto značkou funguje na profesionálnej úrovni a postupne sa s lyžami zoznamujete, ale že máte lyže, ktoré vám sadli. Materiál je veľmi dôležitý, sama ste hovorili, že to dokáže spraviť aj jednu až dve sekundy. Ako teda približne po polovici sezóny hodnotíte tento prechod k inej značke?