ZVOLEN. História ho začala fascinovať už v detstve, keď ho pri televíznych dokumentoch o druhej svetovej vojne pohltila túžba odhaľovať minulosť.
Rozhovory so starým otcom, ktorý ako chlapec prežil dramatické časy Slovenského národného povstania, v ňom zapálili vášeň pre lokálne dejiny, ktorá ho odvtedy neprestáva sprevádzať.
Jozef Pavlov nie je iba pedagógom, ale aj autorom publikácií, ktoré prinášajú hlboké pohľady na život v regióne Zvolena a Podpoľania. Strávil stovky hodín v archívoch, na cestách aj pri rozhovoroch, aby odkryl bohatú históriu miestneho života.
Najnovšie dielo z jeho dielne sa venuje histórii zdravotníctva v regióne v období od roku 1918 do 1945.

Odhaľuje životy mladých lekárov plných idealizmu, dramatické osudy židovských zdravotníkov no aj to, ako sa menilo zdravotnícke prostredie, či príbehy ľudí, ktorí stáli za rozvojom tohto odvetvia – od lekárov až po farmaceutov, ktorých práca bola kedysi skutočnou alchýmiou.
„Tento sektor potrebuje každý z nás, bez výnimky. Skúmal som vývoj problematiky v regióne v rokoch 1918 – 1945. Pred rozpadom monarchie tu bola nepredstaviteľne žalostná situácia," načrtol autor s tým, že v okolí Zvolena sa nachádzalo minimum lekárov a lekárnikov, a nemocnica tu bola iba jedna, stará a malá.
Publikácia uzrie svetlo sveta už o niekoľko týždňov a jej krst pripravuje, ako tradične, vo svojej rodnej Detve.
Dejiny stále dokážu prekvapiť
Zaujímavostí, ku ktorým sa niekedy dostane je také množstvo, že ich nie je možné spracovať iba do jednej publikácie. Faktom je, že stredné Slovensko je mimoriadne bohaté na svoju históriu. No dokáže Pavlov odhaliť stále niečo nové?
„Myslím si, že áno. Jednou z vecí, ktorá poháňa môj zápal pri výskume je zvedavosť. Napríklad, keď som chcel vedieť niečo o miestnych Židoch, musel som si to najprv sám prebádať a následne napísať. Podobne to bolo pri školstve, zdravotníctve, bryndziarstve a syrárstve... Zaráža ma aj fakt, že je minimum prác o urbanizácii po roku 1950 a teda výstavbe sídlisk. Táto masová výstavba mimoriadne zasiahla do krajiny, života obcí a obyvateľov,“ vysvetlil.

Pavlova najnovšia publikácia opisuje aj momentálne často skloňované, no mimoriadne dôležité odvetvie – zdravotníctvo. Podrobne mapoval aj osudy lekárov a lekárnikov.
„Zdravotníctvo je zaujímavá téma. Sledujem ju v aktuálnom kontexte, ale i v historickom. Tento sektor potrebuje každý z nás, bez výnimky. Pred rozpadom monarchie tu bola nepredstaviteľne žalostná situácia – minimum lekárov a lekárnikov, jedna stará a malá mestská nemocnica vo Zvolene. Za uvedené obdobie sa zvýšila dostupnosť celkovej zdravotnej starostlivosti – rástol počet lekárov i lekárnikov (lekární),“ prezradil.
Doplnil tiež, že v druhej polovici 30. rokov bola vo Zvolene otvorená krajinská verejná nemocnica, ktorá bola postupne ďalej budovaná.
„Veľa sa urobilo v boji proti TBC. Očkovalo sa proti infekčným chorobám a šírila sa zdravotno-výchovná osveta. Podrobne som mapoval aj osudy lekárov a lekárnikov, pričom obzvlášť židovskí zdravotníci boli vystavení v rokoch 1938 – 1945 ťažkému údelu,“ opísal.
Chcel byť aj lekárom
„Počas gymnaziálnych štúdií som čiastočne rozmýšľal aj nad medicínou, ale vyhrali moje najobľúbenejšie odbory – geografia a história. Humorne povedané, som doktor aj teraz, no nie medicíny, ale filozofie. Kniha je aj mojím pomyselným ,ďakujem’ všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorých obdivujem za ich prácu a humanitu.“
V budúcnosti sa plánuje oblasti zdravotníctva i školstva venovať v širšom kontexte a pridať udalosti aj po roku 1945.

„Nie je to populárne a nie som prívržencom totality po roku 1948, ale počas obdobia takzvaného socializmu, sa v zdravotníctve a školstve udiali neskutočne pozitívne veci – plošné očkovacie akcie proti TBC, plošná liečba syfilisu penicilínom, zriadenie Okresných ústavov národného zdravia (OÚNZ) či v školstve masívne budovanie moderných a dobre vybavených škôl, kvalitné duálne vzdelávanie a podobne,“ vysvetlil.
Dejiny dokážu priniesť odpovede na množstvo otázok. Niektoré momenty sú ale stále zahalené rúškom tajomstva a dostať sa k nim je niekedy naozaj náročné.
Historik priznal, že ho pri písaní zaujal vek lekárov, ktorí kedysi ľuďom pomáhali. Išlo najmä o absolventov vysokých škôl.