ZVOLEN, BANSKÁ ŠTIAVNICA. Do novej verzie slovenskej hymny pridali autentický nádych hudobníci zo stredného Slovenska, ktorí do skladby vniesli tóny ikonického slovenského hudobného nástroja – fujary.
Nahrávanie tejto časti prebiehalo koncom novembra v evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici pod vedením Alexandra Králika, ktorý sa okrem výroby fujár a píšťal venuje aj výuke hry na tieto nástroje.
Šesťčlenná skupina bola zložená prevažne z bývalých či súčasných členov Folklórneho súboru Poľana, ktorá pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene a jeden z nich je zamestnancom univerzity.
Z Podpoľania až do Mexika, Afriky či Austrálie. Hudobné ľudové nástroje z jeho rúk putujú do celého sveta Čítajte V krátkom čase dokázala nacvičiť a nahrať niekoľko verzií fujarových pasáží. Tie následne skomponoval do finálnej verzie hudobník a dirigent Oskar Rózsa.
„Pre mňa už iba to, že ma oslovil takýto hudobník, bola česť. Predtým sme sa nepoznali, keď mi zavolal na začiatku novembra, bol to pre mňa šok. Požiadal ma, aby som dal dokopy šesť fujaristov, čo nebol problém, keďže to boli všetko moji žiaci,“ priblížil Králik.
Neprešli ani dva týždne a vycestovali na nahrávanie do historického banského mesta. „Oskar špekuloval, ako fujaru do nahrávky zakomponovať, opisoval, že prišlo vnuknutie ‚z hora‘, získal môj kontakt a ozval sa mi,“ doplnil.
Hudobníci nahrali niekoľko verzií, aby si skladateľ mal z čoho vyberať. Celé to trvalo približne hodinu. Fujaristi sú profesionáli a dokážu sa rýchlo zohrať.
„Chlapcom to išlo super, inštruoval som ich, povedal o čo pôjde a keď sme sa stretli na nahrávaní, nebol problém. Uvažovalo sa aj o zduplikovaní, že sa pri mixovaní nahrávky zo 6 fujár urobí 12. Oskara môžem označiť za seriózneho človeka, on mi povedal, čo vyžaduje a dohodli sme sa,“ opísal Alexander.
Ako doplnil, záver hymny je v akorde G dur. „Nebol to problém. Väčšinou hrávame v tejto tónine. Takéto fujary sú najbežnejšie, najčastejšie sa používajú, majú približne 1,7 metra a aj na nahrávaní sme mali každý svoju, pričom niektoré pochádzali z mojej dielne.“
Počas nahrávky bol v kostole prítomný aj štáb Slovenskej televízie a rozhlasu z Banskej Bystrice, ktorého členovia zachytili okamihy z nahrávania do dokumentu o príprave a realizácii novej podoby štátnej hymny.
Cítili hrdosť a česť
Traja z nich sa zúčastnili aj novoročného koncertu Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute. Participáciu na koncerte si fujarista pochvaľoval, priznal, že hrdosť bola obrovská a emócie silné.
