ZVOLEN. Narodil sa vo Zvolene, ale od narodenia býval na Sliači a je odchovancom miestneho klubu. V posledných sezónach patrí k oporám štvrtoligovej Kováčovej.
Tridsaťtriročného futbalistu Vladimíra Bobora to od malička ťahalo ku lopte a nastúpil hneď ako to bolo možné. Do prípravky FK Slovan Kúpele Sliač.
Mikula chce so Zvolenom čo najviac. Výrazné resty sú v defenzíve, hovorí nový tréner Čítajte „Futbal hrával aj môj otec, starý otec, strýko, či starší bratranec, je teda možné, že nepriamo to prešlo aj na mňa,“ prezradil v úvode stredopoliar.
Na Sliači prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami súťažami, kde zažil po prvýkrát aj to, čo znamená futbalová partia. „Myslím, že aj vďaka tomu sme mali dobré výsledky,“ doplnil.
Bobor začínal ako krajný obranca, no neskôr ho tréneri čoraz častejšie presúvali do stredu ihriska, kde hrá dodnes. Bobor absolvoval aj prípravu v Dukle Banská Bystrica.
„V jednom ročníku nás bolo tridsať, takže veľa priestoru by som tam asi nedostal. Nakoniec pri výbere mojej strednej školy zohral hlavnú úlohu samozrejme futbal, a tak moje kroky smerovali do Kremničky na Strednú odbornú školu stavebnú do športovej triedy, ktorá bola prepojená s FC Junior Radvaň,“ zaspomínal si.
A práve v Radvani zažil aj najväčšie futbalové úspechy. „Dva roky po sebe sme postúpili až do prvej dorasteneckej ligy, kde sme hrali proti družstvám ako Nitra, Slovan, či Ružomberok,“ dodal.
Po postupe do najvyššej dorasteneckej ligy sa FC Junior Radvaň premenovala na MFK Banská Bystrica. „Síce sme túto súťaž hrali len jednu sezónu, ale bola to výnimočná sezóna,“ usmial sa.
Sviatočný strelec sa kuchyni vyhýba, zahral si aj tretiu ligu. V Bacúchu tvoríme rodinu, hovorí Čítajte Futbal ho prestal napĺňať
Neskôr mal Bobor posunúť do áčka FK Rakytovce, lenže tu nastal v jeho kariére zlom.
„Prišlo obdobie, kedy ma futbal prestal napĺňať. Začal som ho vyslovene flákať a venovať sa viac partii mimo futbalu, čo viedlo k mojej úplnej odmlke od futbalu na dva alebo tri roky. Teraz to považujem za moju najväčšiu futbalovú chybu,“ vôbec netajil.
A tak po čase namiesto druhej ligy, začínal akoby úplne odznova a v druhej triede na Sliači.
„Všetko zlé je na niečo dobré, vďaka tomuto kroku mám teraz manželku a malú dcérku. Znova som sa stretol s chalanmi, s ktorými som vyrastal, a futbal mi začal opäť chutiť,“ prezradil.
Tento stredopoliar sa začal venovať aj malému futbalu, obliekal dres Remos Zvolen a to mu otvorilo ďalšie dvierka.
„Náš veľký manažér Miloš ma nahovoril na hosťovanie v FC Slovan Divín, ktorý v tom čase hral štvrtú ligu. Za Divín som hrával dva roky, bola tam výborná partia, a hlavne po domácich zápasoch, kedy sme ostávali mnohokrát dlhšie, ako sa patrilo,“ zasmial sa a pokračoval, „spomínam si, že sa ma vtedy priateľka opýtala, či by som radšej nechcel ísť hrať niekde inde.“
Vladimír Bobor v drese Pliešoviec (v strede s kapitánskou páskou). (zdroj: fb TJ Tatran VLM Pliešovce)Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako sa zrodil jeho odchod do Kováčovej,
- čo jemu a celému tímu spôsobuje najväčšie problémy v štvrtej lige,
- čo považuje za svoj najväčší trapas,
- čo je „boborovský bicykel“,
- prečo jeho manželku pobavila otázka - aký je kuchár,
- čo považuje za svoj nesplnený športový sen
Medveď uprostred dediny, prestavba križovatky aj nemocnice. Toto sú top udalosti, ktoré vás v roku 2024 zaujali najviac Čítajte Šesť krásnych rokov v Pliešovciach a pôsobenie v Kováčovej
A prišla ďalšia zhoda okolností a svoju úlohu v jeho ďalšom angažmán zohral opäť malý futbal.
„Chalani z malého futbalu ma nahovorili, aby som skúsil hrať za Pliešovce. Zo skusov bolo napokon približne šesť krásnych rokov za Tatran, kde si dovolím povedať, že to bolo moje najkrajšie obdobie v seniorskom futbale.
K dobrej partii a kvalitnej súťaži prispel najmä pocit rodinnej atmosféry v klube. Ale všetko sa raz skončí, ako aj moje pôsobenie v Pliešovciach. Ale nikdy neviete, ak by mali záujem, možno si tam ešte niekedy zakopem,“ prezradil.
Bobora už v minulosti viackrát oslovil a lanáril Vladimír Volko, prezident ŠK Prameň Kováčová a tak jeho ďalšie futbalové kroky putovali práve do tejto kúpeľnej obce.
„V čase môjho príchodu sa klub nachádzal v ťažkej situácii, kedy z kádra odišla väčšina hráčov. Dá sa povedať, že sa tím formoval nanovo, keďže v základe ostali možno len traja pôvodní hráči. Klub sa zameral na mladých hráčov a doplnil ich pár skúsenými. Po reorganizácii sme hrali v štvrtej lige a pôsobíme v nej dodnes,“ vysvetlil.
Podľa ďalších slov tohto skúseného futbalistu je štvrtá liga kvalitná súťaž a aj keď sa už druhú sezónu pohybuje Prameň v druhej polovici tabuľky, rozhodne toto mužstvo na ňu potrebnú kvalitu má.
„Chvíľu trvá, kým si mladí hráči zvyknú na mužský futbal, ale pomaly zbierajú skúsenosti a verím, že sa na jar posunieme do prvej polovice tabuľky,“ vyslovil a pridal aj najväčšie problémy v spojení so štvrtou ligou, „Najmenej vyhovujúce v tejto súťaži je cestovanie, pretože v lige máme mužstvá z Oravy a Kysúc, kde niekedy cesta tam trvá aj cez tri a pol hodiny.“
