SLIAČ. Rok 2004 bol rokom úspešného zavŕšenia stavby vytúženého diela, evanjelického kostola v Sliači. Uskutočnilo sa v dobrej spolupráci predsedníctva cirkevného zboru, stavebného výboru a ďalších zainteresovaných.
Realizácii výstavby kostola sa ale najprv stavali do cesty mnohé ťažkosti. Vojny aj nejednotnosť názorov roky odsúvali jeho výstavbu.
Veriaci sa ale tejto myšlienky zbaviť nechceli, pred 34 rokmi padol víťazný verdikt. Stavať sa bude.
Túžili po vlastnom kostole
Z historických záznamov evanjelickej cirkvi je zrejmé, že keď pod tlakom protireformačného násilia, najmä po roku 1710, hájnická matkocirkev prestala jestvovať, matkocirkvou sa stal Hronsek.
Hájniky sa začlenili do Hronseku ako fília. Po Tolerančnom patente v roku 1781, podobne ako mnohé obce v okolí, mali možnosť aj evanjelici z Hájnik a Rybár zriadiť si svoj vlastný cirkevný zbor a pristúpiť k výstavbe svojho kostola.
Uspokojili sa však s vlastnou cirkevnou školou, do ktorej prichádzal farár z Hronseku vykonávať služby Božie. S pribúdajúcimi rokmi myšlienka mať vlastný kostol u hájnických a rybárskych evanjelikov túžobne narastala.
Prvá písomná zmienka o tejto snahe sa nachádza v zápise z konventu z augusta 1874. V roku 1885 biskupská vizitácia v Hronseku okrem iného nabádala veriacich z Hájnik a Rybár aby si postavili kostol.
Táto výzva našla svoju prirodzenú odozvu. Vzniklo značné oduševnenie mať svoj kostol v Hájnikoch alebo v Rybároch. Zdá sa, že veci sa dali do pohybu.
V roku 1902 boli pripravené plány, rozpočet a založená základina, ale k stavbe nedošlo, hoci v Hájnikoch bol už zakúpený aj pozemok.
Odvážni Slováci zachránili zostrelených letcov. Júlia z Veľkej Lúky im pripravila aj štedrovečerný stôl Čítajte Realizácii výstavby kostola sa stavali do cesty mnohé ťažkosti. Prišla I. svetová vojna, vojnové pomery nedovolili stavbu realizovať.
Po vzniku ČSR prevládol názor, aby bol kostol postavený v blízkosti sliačskych kúpeľov. Nejednotnosť názorov vo vlastných radoch na umiestnenie stavby oddialili jej realizáciu.
Prišla II. svetová vojna a po nej ateizácia spoločnosti, ktorá definitívne zmarila zámery výstavby kostola na dlhé roky. Generácie sa vystriedali, ale myšlienka postaviť kostol prežila.
Rok 1989 a spoločenské zmeny aj v tomto smere otvorili nové možnosti. Celozborový konvent 7. 10. 1990 jednomyseľne prijal koncepciu postaviť kostol v Sliači a postupne vybudovať zborové centrum.
Rozbehli sa organizačné a najmä zbierkové aktivity. Miestnych evanjelikov zaväzovala k tomu viera a pevné presvedčenie, že kostol na ktorého výstavbu sa veriaci evanjelici Sliača pripravujú, bude mať mimoriadne postavenie a poslanie v ich živote.
Bude plniť duchovné potreby ľudí vo vzťahu k Bohu. Bude v sebe skrývať lásku a nadšenie z dosiahnutia dávnej túžby minulých generácií po vlastnom chráme Božom.
Podobný ako vo Svite
Predstavy o architektonickom stvárnení budúceho kostola sa našli v už realizovanom projekte kostola vo Svite od autora projektu architekta Ivana Balca. Po vzájomnej dohode autor projektu akceptoval možnosti úpravy projektu podľa požiadaviek cirkevného zboru.
Pre umiestnenie kostola bolo v súlade s Územným plánom mesta vybrané dôstojné miesto v centrálnej zóne, na sčasti súkromných, majetkovo-právne vysporiadaných pozemkoch a pozemkoch mesta, odpredaných evanjelickej cirkvi za symbolickú jednu korunu.
Po prekonaní úloh súvisiacich s vydaním stavebného povolenia a povolenia zo strany cirkvi, 31. októbra 1999 senior Zvolenského seniorátu Ján Kecer za účasti seniorátneho dozorcu Jána Fazekaša posvätili základný kameň pre nový kostol.
