ŽIAR NAD HRONOM. Miško sa mal svojim rodičom narodiť ako zdravé dieťa. Doma ho čakala už štvorročná Miška, ktorú rovnako nepostretol najľahší osud. Prebojovala sa na svet predčasným pôrodom a mala iba 650 gramov. Dnes už dáva na všetkých pozor zhora.
Ani po genetických testoch rodičov nič nenasvedčovalo tomu, že by sa im mal narodiť chlapček so zdravotnými ťažkosťami. „Narodili sa dokonca na deň presne, 9. mája,“ priblížila v úvode svojho životného príbehu Miškova mama Michaela Chovanová.
Neskôr mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu, symptomatickú epilepsiu, encefalopatiu a pachygýriu. Sám nerozpráva ani nechodí, nenapije sa ani nenaje. Vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť.
Práve ich rodina bola nominovaná do výzvy tetovača Dominika Budinského zo Žiaru nad Hronom, ktorý sa postaral o druhý ročník zbierky s názvom – Život, láska, tetovanie.

Dominik už po druhýkrát zvolal tím šikovných tetovačov, ktorý svoj deň venovali zbierke pre Miška. „Moje rozhodnutie pomáhať ľuďom, prípadne zvieratkám, prišlo už dávno. Keď vnútorne cítim, že môžem pomôcť, tak rád pomôžem,“ priblížil Budinský.
O podobné zbierky sa postaral už niekoľkokrát, tie putovali na pomoc aj do útulkov.
Deň venovali Miškovi
Miškovu rodinu do výnimočnej charitatívnej akcie nominovali. „Boli sme navrhnutí milou pani zo Zvolena, ako sme sa neskôr dozvedeli,“ ozrejmila Miškova mamina.
Charitatívny účel dokáže rýchlosťou blesku presvedčiť aj jeho kolegov. Bez váhania a nároku na honorár sa v štúdiu stretli ráno o siedmej, keď pripravovali všetko potrebné a doťahovali posledné detaily.
„Snažil som sa pomáhať, už keď som mal malé štúdio, kde som pracoval sám. No nedokázal som spraviť akciu, ktorá by mala tak veľké rozmery. O Miškovi som sa dozvedel na odporúčanie. Žiaľ, v dnešnej dobe nie je úplne jednoduché vybrať tú ,správnu’ rodinu,“ doplnil organizátor podujatia.
Piati tetovači a jedna piercerka sa pustili do tvorby tetovaní 24. novembra okolo ôsmej hodiny ráno a posledné dokončovali o dvanásť hodín neskôr.
„O tieto naše akcie býva veľký záujem, v podstate dokážeme za tri dni naplniť kapacitu. Tento rok som plánoval, že maximálna kapacita bude 50 ľudí, no nepodarilo sa, a bolo ich vyše 60,“ priblížil Dominik.
Prihlásení záujemcovia o nové tetovanie svoje naveky zvečnené obrázky posielali tetovačom vopred. Na každého mali vyhradených 30 minút. „Klobúk dole pred mojimi kolegami, že sú ochotní ísť aj do takéhoto niečoho so mnou. Pracovali sme bez prestávky. Bez nich by sa táto akcia nemohla konať,“ poďakoval Dominik.

Ten by chcel v podobných zbierkach pokračovať. „Som otvorený akýmkoľvek možnostiam. Aj sa spojiť s nejakým mestom na Slovensku, ktoré by plánovalo podobnú benefičnú akciu, aby sme tam mohli byť aj my užitoční,“ dodal.
Pre Miška počas akcie vyzbierali 3231 eur. Množstvo ľudí dokonca do kasy prispelo aj väčšou sumou, akú mali za tetovanie zaplatiť. Akcia sa mohla konať aj vďaka sponzorovi, ktorý tetovačom poskytol ihly zdarma.
Aj Michaela s manželom sa „nechali pokresliť“ no v iný deň, ako ten, ktorý bol Miškovi venovaný.
„Máme tetovania. Mená detí a ich pôrodné váhy s dátumami narodenia. Tetovanie vo mne vyvoláva symboliku, odkaz, skrytý zmysel niečoho, čo má človek rád, alebo je na to hrdý. Rada v symboloch hľadám zmysel. Po tom, ako nás Miška opustila, sme si dali k jej menu dorobiť srdiečko s krídlami,“ povedala mama.
Všetko mu vysvetlili dopredu, bol sa pozrieť aj on sám
Miškovi predstavili celý priebeh dňa už dopredu, aby vedel o čo sa jedná. „Bola to pre nás veľká akcia, človek má vždy zmiešané pocity obrovskej vďaky, ktoré sa ale miešajú s pocitmi smútku, pretože nemať zdravie je pre človeka tou najhoršou vecou. Tie ostatné veci sa mi zdajú byť vždy riešiteľné, aj keď netvrdím, že sú ľahké, ale aspoň riešiteľné,“ povedala Michaela.
Miško nie je sebestačným chlapčekom, ako sú mnohí jeho rovesníci. Nevie sa sám najesť ani napiť alebo chodiť. Vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť. Pomáhajú mu však mnohé rehabilitácie, vďaka ktorým napreduje, no sú finančne náročné.
„Pravidelnými terapiami a rehabilitáciami sme dosiahli to, že štvornožkuje a postaví sa pri opore. Teraz sa snažíme prekonať ďalšie výzvy, ale vyžaduje si to veľké úsilie a veľa cvičení. Aj keď nerozpráva, pozná abecedu, čísla aj farby. Cez globálne čítanie a iné metódy sa učí spájať slabiky a slová,“ doplnila jeho mama.