Slama sa stala symbolom prosperity, bez poriadku v chyži sa nevečeralo

ZVOLEN. Vianoce by si dnes už len málokto vedel predstaviť bez vianočného stromčeka, krásne prestretého štedrovečerného stola či adventných vencov. Výzdoba príbytkov je dnes už súčasťou vianočného obdobia.

Hoci sa v dnešnej dobe ľudia predbiehajú kto bude mať krajšiu výzdobu, najviac osvetlený dom alebo vianočný stromček ozdobený podľa najnovšej módy, v minulosti tomu tak nebolo.

„Ešte začiatkom 20. storočia len máloktorí ľudia na dedine poznali vianočný stromček. Namiesto neho si svoj príbytok vedeli pekne vyzdobiť zelenými vetvičkami, čečinou alebo slamenými ozdobami,“ priblížila tradície kurátorka a etnografka z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Stanislava Cúthová.

Všetko, čo sa počas Vianoc nachádzalo v izbe, či na dome, malo svoj význam, svoju funkciu, svoj zmysel, ale aj svoje presné umiestnenie.

písali sme aj

písali sme aj Prináša svetlo do životov tam, kde nastala tma. Zvolenská charita podáva pomocnú ruku ľuďom v núdzi Čítajte

„Chyže, chyžky a priečelia domov boli ozdobené s citom, najčastejšie tým, čo bolo dostupné, a teda prírodnými materiálmi ako napríklad jedľovými halúzkami, slamou, medovníkmi, sušeným ovocím či inými plodinami,“ uviedla Cúthová.

A hoci bola výzdoba v porovnaní so súčasnosťou o dosť striedmejšia, napriek tomu bola oku, ale aj nosu lahodiaca. A v takej chyži to počas Vianoc aj voňalo.

Význam a dôležitosť zelene

Použitie zelenej vetvy, buď zdobenej alebo nezdobenej, bolo veľmi rozšírené. „Medzi zimnú zeleň patrili všetky chvojky, čečina, vetvičky, pastierske prúty, prúty na šibanie na Mláďatká (počas 28. decembra) alebo na Štefana, Luciino žitko, Barborine vetvičky a aj vianočný stromček,“ vysvetľuje.

Najčastejšie si ich ľudia prinášali do domácností preto, „aby mali doma niečo zelené“. Znamenalo to tiež priniesť si do domácností časť budúcoročnej úrody, jej sviežosti, rastu a plodnosti. Už pred Vianocami zvykli vetvičky a halúzky namáčať do svätenej vody a vykropili s nimi celý dom.

„Okrem prosperitnej funkcie zelených halúzok, ihličie malo chrániť ľudí i zvieratá pred škodlivými zásahmi démonov a zomretých, ktorí podľa starších predstáv prichádzali cez Vianoce na krátky čas k svojim žijúcim potomkom.“

Čerstvé jedľové, smrekové či borovicové vetvičky nosieval zväčša gazda z hory ráno na Štedrý deň a pozapichoval ich ponad zárubne všetkých dverí. Dávali sa za obrazy na stenách, na stôl, na trámy, ale aj ako magický predmet do kultového kúta.

Ozdobovali nimi sošky svätých na oltáriku a kríže, čím sa ich účinok znásobil. Zaniesli ich aj do maštalí, úľov, dokonca sa zapichovali do hnoja, aby sa darilo všetkému. Aj stajňu vystlali čerstvou čečinou, aby mal dobytok dostatok krmiva, bol zdravý a hrom neudrel do domu.

V niektorých dedinách halúzky – podlažňičky, dávali do čelnej drevenej steny a ozdobovali ich ovocím, papierovými kvetmi alebo farebnými stužkami.

Slama ako symbol prosperity

Ako kurátorka vysvetlila, významnou súčasťou vianočného obdobia bola slama.

„Jej použitie počas Vianoc má pôvod už v predkresťanskom agrárnom kulte. V stredoveku sa slama dávala do kostolov v spojení s predstavou o obilnom poli a zabezpečení úrody, ale aj v spojení s kultom mŕtvych.“

Neskôr si slamu vysvetľovali ako symbol kresťanskej tradície narodenia Ježiša na slame a ako pamiatku na betlehemský chliev: „aby mal kde Ježiško ležať“, „aj Ježiško sa narodil na slame“.

mohlo by vás zaujať

mohlo by vás zaujať Banská Štiavnica plánuje zrekonštruovať centrum kultúry. Na obnovu potrebuje finančnú injekciu Čítajte

Počas prvých desaťročí 20. storočia prinášal gazda pred večerou do izby viazanicu slamy – šúp, ktorú potom rozostlali po celej izbe alebo dali pod štedrovečerný stôl ako spomienku, že sa na slame narodil Ježiš Kristus, a tiež „aby Pán Boh požehnal úrodu“.

„Ešte v 20. storočí bolo bežné spávanie na slame počas Štedrého večera. Slama, na ktorej spali, sa potom dala dobytku, hydine alebo inému statku, aby sa aj jemu darilo. Zrno sa odložilo do prvej sejby, aby bola dobrá úroda. Na Mláďatká touto vianočnou slamou obmotávali ovocné stromčeky alebo ju dávali ku koreňom stromov, aby stromy dobre rodili,“ ozrejmila kurátorka výstavy, ktorá je vo zvolenskom múzeu dostupná do 11. januára.

V niektorých oblastiach sa vyskytol aj zvyk kladenia malých vianočných stromčekov na hroby (Železná Breznica, Prochoť, Kremnické Bane, Lutila), ktoré tu mali počas vianočných sviatkov estetickú funkciu.

Príprava izby musela byť dôsledná

Príprava izby na jeden z najväčších sviatkov v roku si vyžadovala veľkú pozornosť. Izba musela byť uprataná, čistá a všetko muselo byť na svojom mieste. Preto gazdiná začínala s prípravami už od skorého rána, dokonca ešte za tmy pred svitaním.

„Stôl musel byť v kultovom kúte, pod svätými obrázkami. Počas vianočných sviatkov nesmeli nikde visieť šaty ani kožuchy či kožky, aby tak do roka neviseli kože z uhynutých zvierať,“ vysvetlila Cúthová.

Rovnako nesmelo nič visieť na klinci, „aby rodina nevisela na cudzích ľuďoch“ a nebola odkázaná na iných. Motovidlo malo byť prázdne a kúdeľ plná, nesmeli byť na očiach, aby ovce nepochoreli a hady v lete nesužovali ľudí.

„Nad štedrovečerným stolom sa v priebehu 20. storočia začal objavovať vianočný stromček (krisťinďeľ, polazník, jezuľanek, jezuleň, štastie, polaznička, štedrák), ktorý postupne nahrádzal slamené stromčeky a zelené halúzky. Obyčajne visel nad stolom v kultovom kúte. V ľudovom prostredí mal funkciu nositeľa šťastia, dokonca mu pripisovali magickú funkciu,“ opisuje zvyky našich predkov etnografka.

prečítajte si aj

prečítajte si aj Vianočnú hubu nájdete v snehu i mraze. Tento poklad z lesov poznajú aj v Ázii a Amerike Čítajte

Veľká pozornosť sa venovala príprave štedrovečerného stola, pretože symbolizoval hojnosť a prosperitu. Všetko, čo prišlo do styku so štedrovečerným stolom, alebo bolo počas večere v izbe, nadobúdalo v predstavách našich predkov priaznivé účinky.

Na stole bol prestretý biely ľanový alebo konopný slávnostný obrus, z ktorého na jar siali obilie. „Na štedrovečernom stole muselo byť všetko jedlo, aby gazdiná nemusela počas večere vstávať od stola, aby jej kvočky sedeli na vajciach.“

Okrem jedál sa dávala na stôl miska s troškou všetkých plodín, ktoré sa v hospodárstve urodili. Nechýbali oblátky, cesnak, soľ, med, orechy, jablká, varené sušené slivky, často aj hrušky, hrach, a tiež víno alebo pálenka.

Pri Zvolene býval na stole položený aj veľký koláč – radostník. Na stole zvykla bývať sviečka, ale nesmel tam byť položený nôž, ani nič špicaté, aby vraj ľudí neklalo v boku.

Kultový kút a betlehemy

„Kultový kút, roh oproti peci, bol prvotným obradným miestom, kde sa v tradične členenom interiéri domu nachádzal stôl s lavicami. Tomuto miestu bola prisudzovaná úcta a posvätnosť. Najdôležitejšiu súčasť kultového kúta tvorili sväté obrazy, púťové tlače, maľby na skle zavesené na stene alebo poukladané na poličke, tvoriacej domáci oltárik so soškami svätých.“

Na Podpoľaní si ho cez Vianoce vyzdobili po domácky vyrobenými ozdobami. Súčasťou vianočného koloritu, najmä v horských častiach stredného Slovenska, boli aj betlehemy, ktoré si najmä katolíci umiestňovali do kultového kúta, kde ostávali až do Hromníc.

„Jednoduché papierové Betlehemy sa kupovali na jarmokoch (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážaná na Slovensko). Tie zložitejšie sa vyrábali z rôznych materiálov, no najčastejšie z dreva. Domáci rezbári vyrábali figúrky z drevených pomaľovaných dosiek, alebo plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba sa najviac rozšírila v okolí Banskej Štiavnice a Novej Bane,“ opísala Cúthová.

Vyrábali sa aj sadrové, voskové, keramické, obliekané či pohyblivé mechanické figúrky. Postupným zľudovením betlehemov sa betlehemské výjavy dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami.

So zaniknutím kultového kúta, a prenesením stromčeka do stojanu, sa zmenilo aj umiestnenie betlehemov, ktoré si ľudia začali ukladať pod vianočný stromček.

Príbeh vianočného stromčeka

„Už v stredoveku bolo zvykom ozdobovať na Vianoce kostoly stromčekom alebo halúzkou s jabĺčkami, ako pamiatku na prarodičov Adama a Evu. Na Slovensko začal vianočný stromček prenikať v polovici 19. storočia z Nemecka a východného Rakúska, odkiaľ sa šíril na všetky strany,“ vysvetlila.

Pokračuje s tým, že najskôr sa rozšíril v mestách a ľudia na dedinách vianočný stromček poznali len prostredníctvom kňazov, učiteľov či notárov.

Prenikanie stromčeka prebehlo na území Slovenska v troch obdobiach, na západnom a strednom Slovensku sa datuje od polovice 19. storočia až do obdobia vzniku prvej Československej republiky.

„Ďalšie obdobie bolo medzivojnové. Vo vidieckom prostredí sa začal šíriť až po prvej svetovej vojne. Posledné obdobie jeho zavádzania bolo po druhej svetovej vojne a na východnom Slovensku, kde bolo veľmi rozšírené prinášanie slamy aj neskôr. Na vidieku vianočný stromček zľudovel a stal sa súčasťou ľudovej tradície,“ zakončila.

Súvisiaci článok