ZVOLEN. Tesne pred Vianocami, niekde až na Štedrý deň, chodili do príbytkov pastieri.
Tí mali v tomto období osobitné postavenie. V Hrochoti, Dobrej Nive, aj v Dubovom a v Ostrej Lúke obchádzali pastieri všetky domy, z ktorých im počas roka zverovali dobytok.
Podľa slov kurátorky a etnografky z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Stanislavy Cúthovej, gazdovi i gazdinej s plnou vážnosťou vinšovali v nastávajúcom roku hojné božské požehnanie, v dome „príplot“ a na statku i hydine rozmnoženie.
Brezové prúty používali aj na Vianoce
„Po vinšovaní podali gazdinej zväzok brezových prútov – brezovcov či chreňovcov, z ktorého si gazdiná jeden vytiahla, ale nie do holej ruky, len do fiertušky, aby sa jej dcéry povydávali,“ opísala.
Na Dubovom si gazdiná vytiahla toľko chreňovcov, koľko mala statku.
V Dobrej Nive gazdiná týmto prútom najprv vyšibala pastierov po nohách, aby vládali behať za statkom. Tento prút sa potom odložil a použil na jar pri prvom vyháňaní dobytka, aby bol statok zdravý.
Keď mali v dome malých chlapcov, jeden si odložili na šibačku, ktorá sa konala už na druhý sviatok vianočný – na Štefana.
Symboly Vianoc označovali za magických poslov. Predpovedali ich budúcnosť Čítajte Niekedy si chreňovec dávali na teplé miesto, aby zapučal. V Zolnej na Štedrý deň, keď gazdiná piekla opekance do obeda, chodil pastier po kolede a vinšoval.
„Domáci potom ponúkli pastierov pálenkou na potuženie zdravia a na stole bola pre nich pripravená odmena: chlieb, slanina, klobása, ale aj fazuľa a hrach, podľa toho, kto čo mal a mohol dať,“ vysvetlila kurátorka.
Bol to prejav vďaky za to, že sa celý rok dobre starali o statok na paši. Pastieri potom na Štedrý večer pri večernom zvonení trúbili, plieskali bičmi a strieľali z mažiarov.
Na Štedrý večer ich už čakali
„V minulosti by sa ľuďom na dedine nerátali Vianoce, keby na Štedrý večer neprišli po spievaní Cigáni. Oni jednoducho k Vianociam patrili. Chodili už od skorého rána až do večera. Aj keď niekedy bolo ťažké zbaviť sa ich a čím viac sa im dávalo, tým viac chceli, predsa v tento deň neboli v domácnostiach nevítanými hosťami,“ opísala etnografka.
Takýto talent tu dlho nebol. Slovensko očarila v televíznej šou a odvtedy neprestáva udivovať Čítajte Za vinšovanie sa im ušiel kus slaniny, klobásy, koláče, orechy a jablká. Nesmelo sa zabudnúť ani na pálenku. Tú si už obyčajne zlievali do fľaše.
Majetnejší gazdovia im dávali za spev a vinšovanie aj peniaze. Pretože každý rok chodili zvyčajne tie isté osoby a spievali tie isté pesničky, stalo sa, že sa k nim pridali i domáci.
Spievali pod oknami
Cúthová tiež povedala, že po štedrovečernej večeri sa v mnohých dedinách stretávala mládež, ktorá chodila vinšovať a spievať popod okná do tých domov, kde mali dievča alebo mládenca.
„Od domácich dostávali koláče, pálenku, od učiteľa a farára aj nejaký ten peniaz. Na druhý deň, na Božie narodenie, sa na návštevy nechodilo, pretože tento deň sa v kresťanských rodinách považoval za najväčší sviatok. Ľudia ho preto trávili doma, v tichosti a pokoji so svojimi blízkymi,“ doplnila.
Druhý sviatok vianočný sa už niesol v znamení návštev a vianočných prianí najmä po rodine, susedovcoch, známych. Špecifickou obchôdzkou v okolí Zvolena, Krupiny a Detvy bola v tento deň šibačka.
Na Štefana už od rána chodili mládenci a chlapci po domoch, kde mali dievku vinšovať a šibať dievčatá brezovými prútmi.
V Slatinke im na tieto korbáče každé dievča uviazalo mašľu. Za šibačku dostávali koláče, pálenku a peniaze. Tá dievka, ktorú nevyšibali, by vraj ostala lenivá.
Tetovali od rána do večera. Umenie na koži prinieslo Miškovi šancu pre lepší život Čítajte
