ZVOLEN. Jednou z najveselších a najočakávanejších vianočných obchôdzok boli hry ľudového divadla predvádzané po domoch, kedy pastieri, neskôr chlapci a mládenci, navštevovali domy s vianočnými hrami. Verilo sa, že prinášajú do domácností šťastie.
„Vznikli v stredoveku na podklade biblických predlôh a v priebehu vývoja nadobudli v ľudovom prostredí čoraz viac svetský charakter. Téma narodenia Ježiša sa miešala so staršími obradmi zimného slnovratu (koledovanie, vinšovanie, obdarúvanie) a obohacovala sa miestnymi folklórnymi tradíciami,“ vysvetlila kurátorka a etnografka z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Stanislava Cúthová.
Hlavný biblický príbeh bol situovaný do prostredia pastierskej a valaskej kultúry a odzrkadľoval svet slovenských pastierov.
Presne stanovené pravidlá
„Medzi najrozšírenejšie patria obchôdzky Betlehemcov, chodenie s kolískou, hviezdou a hadom. K zriedkavejším patrí hra o Herodesovi, hra o sv. Dorote, hra o Jozefovi a Márií. Každá z vianočných hier má presne stanovené pravidlá a základnú osnovu,“ doplnila.
V jednotlivých hrách sa však vyskytujú svojské prejavy či osobitné prvky rôzneho druhu, ktoré sa líšia nielen regiónom, miestnymi zvyklosťami, ale aj vekom ich nositeľov, individuálnym prednesom a obdobím, v ktorom sa hra predvádzala.
Betlehemská hra alebo chodenie s Betlehemom
Betlehemci vstupovali do domácností po obvyklom požiadaní o dovolenie predviesť hru do domácností, najčastejšie na Štedrý večer, keď sa rodina stretla pri štedrovečernom stole. Betlehemská hra tak dotvárala slávnostnú, vianočnú atmosféru.
„Patrila k najrozšírenejším vianočným hrám na Slovensku, aj v okolí Zvolena. Tradícia chodenia Betlehemcov, dokonca až niekoľkých skupiniek, sa dodnes zachováva v mnohých dedinách na Podpoľaní – okolie Detvy, Hriňovej a Zvolena – Zvolenská Slatina, Tŕnie,“ ozrejmila Cúthová.
Hlavným motívom je narodenie Ježiška a jeho obdarovanie. Tento motív je obohatený o reálie z valašského života, pričom pastierske motívy splynuli so zbojníckou tematikou.
Rekonštrukcia kaštieľa prináša aj nečakané objavy. Odhalili pozostatky neznámej stavby Čítajte Základnými postavami boli anjel, ktorý zvestuje narodenie Pána a nosieva boží stánok – betlehem a pastieri Fedor, Stacho a Bača a Kubo, nazývaný aj Starý.
Betlehemci z rôznych dedín či osád sa líšili aj odevom.
„Niekde mali pastieri na hlavách baranice, inde zas vysoké papierové klobúky s farebnými stužkami. Jednou z najdôležitejších postáv bol Kubo alebo Starý. Maska Kuba bola zhotovená z ovčej kožušiny, aby ho nikto nepoznal, prípadne mal kožuch oblečený naopak, srsťou von, tvár začiernenú a na hlave zodratú baranicu. Tvár mohol mať zamazanú od sadzí a bradu z konope alebo z ľanu,“ opísala kurátorka.
U domácich vyvolával strach alebo vystrájal rôzne neplechy. Vravelo sa, že aký vraj bol Kubo, takí boli Betlehemci. Jeho podobizeň je stvárnená aj v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene, v rámci výstavy „Obrázky Vianoc: Koho hľadáte v jasliach, pastieri“. Dostupná je až do 11. januára.
Hra o Adamovi a Eve alebo chodenie s hadom
Vo vianočnom čase alebo na Nový rok, najmä v okolí Krupiny, Banskej Štiavnice, Hriňovej a Banskej Bystrice obchádzali po domoch desať až dvanásťroční chlapci s hadom. Títo predstavovali Adama a Evu. Preoblečení boli ako starší muž s bradou a žena v ručníku.
„Hlavným motívom hry bolo spievanie legendy o prvotnom hriechu a vyhnaní z raja. Prvá zmienka o hre pochádza z roku 1684. Hlavnou rekvizitou bol drevený had, ktorého držal jeden z chlapcov a rôznym spôsobom s ním pohyboval domácim popred hlavy,“ opísala etnografka.
Na hlave hada zvykla byť sviečka, ktorú pred vstupom do domu zapálili a na jazyku skutočné alebo drevené jablko.
Ako pre My vysvetlila Cúthová, zmienka o hre sa nachádza aj v obci Dobrá Niva z prelomu 19. a 20. storočia, kde ju na Štedrý večer predvádzali za spevu piesne Išla Eva, išla do raja. Už začiatkom 20. storočia v mnohých dedinách hra postupne zanikala, v Hriňovej si však tento zvyk udržujú dodnes.
O sv. Dorote alebo chodenie s Dorotou
Hlavným námetom hry je legenda o panne Dorote, ktorá sa odmietla vydať za pohanského kráľa, pretože sobášom by zradila svoju kresťanskú vieru.
„Preto si radšej zvolila manželstvo nebeské, a to mučenícku smrť. Táto ľudová hra sa vyskytovala na moravsko-slovenskom pomedzí, Pohroní, v okolí Banskej Štiavnice, Hriňovej, Kokavy nad Rimavicou a Čierneho Balogu,“ povedala.
Hrávala sa v období od Vianoc až do Hromníc. Vystupuje tu viacero postáv – hlavnými sú kráľ Fabricius, Dorota a Kat, ďalej sú to Čert, Theofil a Anjel.
Hoci sa táto hra na mnohých miestach na Slovensku už vytratila, na Podpoľaní v Hriňovej je súčasťou repertoáru miestneho folklórneho súboru a počas vianočných sviatkov si ju pripomínajú aj na miestnej základnej škole.
Prosili o peniažtek na košieľku
„Rozvinutejšou, ale zaniknutou je trojkráľová hra Chodenie s kolískou, ktorá vychádza z evanjelia podľa Matúša. Ucelený variant hry je zaznamenaný z 18. storočia zo Zvolenskej župy. Hrávala sa od Troch kráľov až do Hromníc,“ opísala Cúthová.
Bola známa na strednom Slovensku a zanikla začiatkom 20. storočia. V hre vystupovali anjel s papierovou hviezdou na žŕdke, pastieri Kubo a Lauro, Jozef a Mária, a traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár.
„Prestrojení žiaci hrali po domoch komediálne hry, ktorým sa domáci tešili. V belčove – kolíske bola uložená vyzdobená bábika.“ Po vystúpení poprosili gazdu o nejaký peniažtek na košieľku pre dieťatko.
Hra sa časom redukovala na krátky výstup Jozefa oblečeného za tesára s valaškou alebo sekerou v ruke, Márie v bielom čepci s ručníkom na pleciach a dvoch sviatočne oblečených družíc.
„Začínala vinšovníckou piesňou s trojkráľovým motívom, pri ktorom Mária kolísala kolísku. Nasledoval žartovný dialóg Márie s Jozefom, ktorý na záver prevrhol kolísku,“ doplnila etnografka a kurátorka.
Slama sa stala symbolom prosperity, bez poriadku v chyži sa nevečeralo Čítajte
