ZVOLEN. Tradícia trojkráľových obchôdzok mala na Slovensku viacero podôb. Najznámejšou bolo takzvané chodenie Troch kráľov alebo chodenie s hviezdou.
Tieto ľudové hry sa praktizovali v mnohých obciach. Hlavnými postavami boli traja mudrci z Východu, ktorí sa podľa evanjelia sv. Matúša išli pokloniť narodenému Ježišovi.
Traja mudrci, ktorí sa prišli pokloniť
Ako pre MY priblížila kurátorka a etnografka z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Stanislava Cúthová, chlapci v hre predstavovali biblických mudrcov – Gašpara, Melichara, Baltazára a Hviezdonosa alebo Anjela.
„Na hlavách mali papierové koruny a na palici nosili pripevnenú hviezdu, ktorá bola zhotovená z papiera. Vnútri hviezdy zvykla horieť sviečka. Niekedy nosili drevený betlehem. Chodili z domu do domu, kde domácim zaspievali a povinšovali, za čo dostali výslužku,“ priblížila.

Desiati alebo dvanásti
Iný zvyk bol v Dobrej Nive, kde po dedine chodila skupinka desiatich až dvanástich mládencov. V rámci nich bol starý a mladý mládenecký richtár, polgár a dvaja sluhovia, ktorí odkladali do kabaníc výslužku.
„Už od rána chodili po domoch spievať a vinšovať s koledou. Navštevovali domy najmä cirkevných a dedinských hodnostárov a vytipované domy, kde mali dievčatá,“ doplnila.
Za vinšovanie dostávali od domácich klobásu, peniaze a dievčatá im dávali okrúhle koláče „ťapše“.
Kňaz napísal číslice a iniciálky Troch kráľov
„V katolíckych rodinách zase zvykol do domácností chodiť kňaz spolu so sprievodom, ktorý zaspieval náboženskú pieseň a kňaz kriedou nad dvere napísal prvé dve číslice letopočtu, za nimi iniciálky Troch kráľov G. M. B. (Gašpar, Melichar, Baltazár) a druhé dve číslice kalendárneho roku,“ ozrejmila Cúthová.
Kňazská koleda patrí k najstarším trojkráľovým pochôdzkam. Tieto zvyky sa v dedine zachovali dodnes.
Jednou z najvýznamnejších je pieseň: „My tria králi prišli sme (ideme) k vám...“
„Mi tri krále, mi k vám jdeme, šťasťia, zdravia vinšujeme.
Šťasťia, zdravia, dlhé ľetá, my sme tri krále zďaľeka.
Z ďaľeka je cesta naša, od Betľema do salaša.
Ja uznávam, že som čierni, že som z tej Murínskej zemi.
Ja uznávam, že som bieli, že som z tej Uhorskej zemi.
Ja uznávam, že som červení, že som od slnka spáľení.
Kebis ňebol po slnc choďil, ňebol bi si sa upáľil.“
