ZVOLEN. V ľudových zvyklostiach sa od nepamäti praktizovali rozmanité obradové zvyky a pochôdzky, ktoré mali priniesť do domácností šťastie, zdravie a hojnosť.
Vianoce predstavujú v tradičnej kultúre kresťanov najväčšie sviatky v roku. Sústredil sa v nich široký komplex predstáv, prejavov a obradov zameraných najmä na prosperitu hospodárstva, domácností či zdravie rodiny.
Jedným z takýchto prejavov, ktoré mali navodiť prospech a blahobyt, boli obchôdzky alebo koledovanie.
Susedia a príbuzní chodili polazovať
V zmysle mágie slova mal koledník prostredníctvom vinšov, piesní a gest privodiť v nastávajúcom roku do domu šťastie, priazeň, hospodársky úspech a blahobyt.
Špecifickým druhom pochôdzky bolo polazovanie. Polazovať si chodili predovšetkým susedia a príbuzní. Bolo to prevažne výsadou malých chlapcov alebo mládencov, ktorí mali do domácností priniesť šťastie.
„Význam mala mágia podobnosti – verilo sa v priaznivé pôsobenie koledníkov na základe ich vlastností. Preto boli očakávaní hlavne mladí a zdraví vinšovníci – chlapci. Dievčatá a ženy boli ako polazníčky nežiadúce. Rovnako dôležité boli aj predmety používané pri obchôdzkach, napríklad oceľ symbolizovala pevnosť, prút zas zdravie a silu, slama vyjadrovala hojnosť,“ priblížila kurátorka a etnografka z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Stanislava Cúthová.
Centrum mesta rozžiari Vianočná dedina. Zvolenský advent bude mať aj charitatívny nádych Čítajte Magický význam mali aj maskované postavy, s ktorými sa chodilo po obchôdzke.
Koledníci bývali za vinšovanie, spievanie kolied a predvádzanie hier odmeňovaní. „Domáci im dávali koláče, klobásu, pálenku a peniaze, čo bolo pre chudobnejšie vrstvy možnosť na príležitostný zárobok. Koledovať chodili aj obecní služobníci ako obecný pastier, hlásnik, učiteľ, kňaz, ktorým tak bola vyplácaná časť dohodnutej mzdy,“ ozrejmila.
Zvyky vrcholili počas Stridžích dní
Už v predvianočom období sa konali rôzne obchôdzky maskovaných Barboriek a Lucií, vinšovníkov, sprievody maskovaných postáv a hry.
Vo vianočných pochôdzkach bolo zaužívané spievanie kolied pod oblokmi, vinšovanie do nastávajúceho roka deťmi i dospelými po rodine a susedoch a najmä predvádzanie vianočných hier.
„Zvyky a obyčaje v zimnom období vrcholili počas takzvaných Stridžích dní. Označovali sa tak dni na svätú Katarínu, Ondreja, Mikuláša, Luciu a Tomáša (pôvodne 21. decembra). Medzi charakteristické obyčajové prejavy v tomto období patrili obchôdzky s maskami Barboriek, Mikuláša, Lucie a už aj obchôdzky prvých koledníkov,“ opísala Cúthová zvyklosti, ktoré pretrvávali aj vo Zvolene a okolí.
Ako dodala, najznámejšie zimné obchôdzky žien sú v ľudovej tradícii spojené s postavou Lucie, pretože deň na Luciu bol jedným z takých, ktorý mal zvláštnu moc. A tak aj v tento deň boli obchôdzky rozšírené v rôznych prevedeniach takmer na celom území Slovenska.
Zahalili sa do bielych plachiet
„Rovnako to bolo aj na Podpoľaní a v Honte, kde má postava Lucie viacero variant. Napríklad v obci Dobrá Niva ženy chodili z domu do domu zahalené do bielych plachiet a s tvárou ukrytou do bielej šatky, aby ich nebolo poznať. Husacími krídlami ometali kúty a vyháňali tak z príbytkov všetko zlé,“ doplnila etnografka.
