SLIAČ. Dnešný Sliač vznikol v roku 1959 spojením dvoch pôvodných obcí Hájniky a Rybáre, ktoré boli známe už v stredoveku. V roku 1969 dostal Sliač štatút mesta. Sliač ako mesto patrí skôr k tým mladším, ale jeho história má čo ponúknuť.
Archeologické nálezy dokazujú, že územie dnešného mesta bolo osídlené dávno pred začiatkom nášho letopočtu. Ide o jedno z najväčších osídlení Slovanov na Pohroní.
Nie je známe iba archeologickými nálezmi. Pýšiť sa môže niekoľkými sakrálnymi pamiatkami. Medzi tie najvýznamnejšie nepochybne patrí chrámový areál rímskokatolíckej farnosti v mestskej časti Hájniky.
Niekoľkokrát zničený
Kostol spolu so zvonicou tvoria zaujímavú dominantu Sliača. Viditeľné sú z hlavnej cesty v smere zo Zvolena do Banskej Bystrice.
„Areál sa nachádza na miernej vyvýšenine, pozostáva z chrámu, samostatného objektu zvonice, budovy farského úradu, budovy bývalej cirkevnej školy, misijného kríža, hospodárskych stavieb a ochranného múru, ktorý bol v minulosti čiastočne rozobraný,“ začal rozprávanie o významnej stavbe z 13. storočia Emil Šimončík, autor publikácie Historické pamiatky a pamätníky mesta Sliač.
Dominantou areálu je kostol zasvätený svätému Mikulášovi biskupovi. Kostol dala postaviť Božena, manželka Ondreja II.,v roku 1263. Od tej doby prešiel mnohými prestavbami, úpravami a rozšírením tak, že menil vonkajší i interiérový vzhľad.
„Počas reformácie v rokoch 1571 – 1711 bol Kostol sv. Mikuláša v užívaní evanjelikov a. v. Tolerančným patentom a ďalšími právnymi normami dochádzalo k vyrovnaniu vzťahov.
Po výstavbe dreveného artikulárneho chrámu v Hronseku sa stal tento centrom evanjelického života v celej oblasti a tam na služby Božie dochádzali aj obyvatelia z Hájnik a Rybár,“ vysvetlil autor.
Kostol v Sliači
Kostol má jednoloďový priestor s bočnou kaplnkou, poligonálny uzáver presbytéria a voľne zaklenutú sakristiu.
Z gotických detailov sa zachoval kamenný portál, vedúci do sakristie s neskoro-gotickým oblúkom a bohato profilovanými prútmi. Svätyňa je štvorcová s tromi stenami osem-uholníka. Osvetlená je oknami, na ktorých je aj vitráž.
Sakristia s polkruhovou povalou pôsobí úzkym dojmom. Pomerne mohutný triumfálny oblúk je uzavretý lomením. Až do roku 1692, ako to bolo zvykom vo výzdobe chrámov, stála na priečnom tráme kalvária.
Loď nie je veľká. Povala spočíva v štyroch polkruhoch na stĺpe stojacom v strede lode. Keď sa v roku 1663 vykonávala oprava kostola, zvlášť po tureckom spustošení lode, bol do prác zainteresovaný aj miestny zeman Štefan Bezegh.
Okná majú polkruhový oblúk a jedno z nich je úzke. Južný vchod do chrámu má oblúk neo-románskeho slohu.
V roku 1627 bol kostol zničený. Prepadové skupiny Turkov si odniesli aj dva zvony, len ten najväčší, zasvätený sv. Mikulášovi, sa im nepodarilo pre jeho váhu odcudziť.
Dnes môžeme vo zvonici nájsť päť zvonov, najväčším a najstarším je práve ten, ktorý neukradli.
„Pravdepodobne bol odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Jeho výzdoba a farba zvuku zvona sa nápadne podobá Zvonu sv. Ondreja v Ružomberku, ktorý bol odliaty v roku 1506 práve týmto majstrom,“ poukázal spisovateľ.
Do výšky má viac ako meter s priemerom 153,5 centimetra a váži zhruba 2850 kilogramov. Je odliaty v takzvanom ťažkom rebre a hrúbka jeho venca dosahuje 12 centimetrov.
„Je ladený do tónu d1. Práve jeho veľká hmotnosť ho zachránila pred zvesením a roztavením v časoch tureckých vojen i počas prvej svetovej vojny,“ doplnil.
Kostol sa niekoľkokrát podarilo opraviť vďaka darom veriacich, grófov či zemanov. „Pôvodne mala loď plochý strop. Obnovený kostol neslúžil dlho svojmu vznešenému poslaniu. Stavovské odbojové povstanie a bojové akcie v 16. až 18. storočí zasiahli i veriacich tejto farnosti,“ ozrejmil Šimončík.
Avšak aj po rekonštrukcii bol stále terčom útokov i lúpeží. Miestni veriaci si ho vždy dokázali zveľadiť a nevzdávali to.
Rozsiahle stavebné úpravy na ňom urobili v 18. až 20. storočí a doteraz si zachoval svoj stredoveký ráz.
„Kostol neobchádzali ani živelné pohromy. Jednou z takých bola silná víchrica, ktorá sa prehnala obcou a bolo poškodených niekoľko striech domov, strhlo aj vežu kostola so štyrmi malými vežičkami. Veža bola zakrátko obnovená do podoby, ako ju vidíme dnes,“ vysvetlil.
V ľuďoch vyvoláva silný zážitok
Prehliadka kostola zanecháva v návštevníkoch prenikavé dojmy, už vstup do areálu vyvoláva silný zážitok.
„Na severnej strane bol pôvodne karner postavený v 15. storočí. Tento zmenili na bočnú kaplnku zasvätenú Panne Márii, prístupnú z lode a to špicatým vstupom. Zo západnej strany je k nej napojená malá prístavba s voľne zaklenutým priestorom, ktorá v minulosti slúžila ako sýpka,“ opísal autor publikácie.
Priestor Kostola sv. Mikuláša nie je rozľahlý. Pôsobí však ušľachtilým dojmom, postačoval pre hájnickú farnosť, keď do nej okrem veriacich z Hájnik patrili aj veriaci z Rybár, Veľkej Lúky, Lukavice, Sampora a Kováčovej.
V blízkosti sa nachádzali škola, hostinec, kaštiele či pošta a iné objekty, čím tento priestor pôsobil ako malé námestie.
Sála Kráľovstva, ktorú si vo Zvolene postavili Svedkovia Jehovovi, sa ľuďom nepozdáva Čítajte „Predpokladáme, že v dôsledku starobylosti stavby boli v interiéri hodnotné gotické a neskôr i renesančné diela a výmaľba. Tento mobiliár sa nezachoval a nepoznáme ani jeho osud.“
Na stenách po obvode pod chórom je umiestnená drevorezba krížovej cesty. O nástenné maľby s biblickými príbehmi sa v 30. rokoch 20. storočia postaral slovenský maliar a klasik národného prejavu Jozef Hanula. Jeho maľby sú v lodi, svätyni i kaplnke.
Dominantou kostola je oltár, ktorý bol presunutý z kostola vo Vrútkach na začiatku 19. storočia. V jeho strede môžeme vidieť sv. Mikuláša, biskupa a patróna kostola a farnosti v Sliači. Po stranách ho vypĺňajú drevorezby svätcov, no vcelku je jeho vzhľad pôsobí jednoducho.
„Zaujímavo pôsobia na interiér štyri farebné okná, ktoré sú vyhotovené na vysokej výtvarnej úrovni. Tu sa nachádza aj ťažisková výmaľba chrámu od Hanulu. Na víťaznom oblúku sa vinie od podlahy až do zlomu po obidvoch stranách vinič,“ opísal milovník histórie s tým, že vľavo na stene zaujmú tri výjavy.
Predovšetkým ide o výjav Ježišovho premenenia na vrchu, keď sa zjaví učeníkom aj Mojžiš a Eliáš a hovoria s Ježišom. „Ďalej Ježišovo zázračné rozmnoženie chleba a rýb pri Genezaretskom jazere a tretí výjav monumentálne ukazuje pôsobenie sv. Cyrila a sv. Metoda pri ich misii na Veľkej Morave, keď priniesli vieru a kultúru našim predkom. Tu, rovnako ako v iných prípadoch, sú namaľovaní ľudia v miestnom – zvolenskom kroji,“ zakončil.
Nechýba ani patrónka letcov
Aj letci majú svoju patrónku. Tým, že Sliač je známy najmä polohou letiska, aj do interiéru kaplnky bola zakomponovaná dôležitá osobnosť, patrónka letcov Panna Loretánska, ktorá je odetá v modrom rúchu so zlatými hviezdami a drží na rukách Ježiša.
