ZVOLEN. Zvolenské námestie sa pri takzvanej obývačke zaplnilo silnými emóciami. Spomínalo sa na udalosti spred 35 rokov, kedy sa začali otvárať širšie politické otázky, ktoré neboli všetkým po chuti.
Zhromaždenie sa začalo smutne. Prítomní si uctili obeť policajnej brutality v Košiciach minútou ticha.
Podujatie sa nieslo v pokojnej atmosfére, kedy bolo na tvárach zúčastnených skutočne vidieť, ako si na tieto udalosti dokážu stále pospomínať.
Stáli tu aj predtým, 35 rokov dozadu, keď si mnohí z nich neboli budúcnosťou istí, no mali nádej, odvahu a odhodlanie niečo zmeniť.
„Padali fľaše aj údery, chodili vyhrážky s odrezaním hláv,“ povedal pre MY Zvolen vysokoškolský pedagóg a vtedajší člen študentského štrajkového výboru Viliam Pichler.
Moderátorkou podujatia bola Martina Paulíková, aktivistka a koordinátorka občianskeho združenia Slatinka.
O hudobné vsuvky sa postarala univerzitná študentská kapela PTAKOPYSKOVÉ a záverečné vyhlásenie občianskej iniciatívy Spolu sme sila prečítal Maroš Chmelík.
Zvolenské pódium bolo obkolesené archívnymi výtlačkami, ktoré reflektujú chvíle totalitnej moci. Pripomínali ich aj zapálené sviečky, ktoré na znak prejavu úcty prinieslo niekoľko Zvolenčanov.
O niečom sa šuškalo
„Už keď sme nastúpili na vysokoškolské štúdium sme cítili, že čosi sa láme. Zbierali sme informácie, ja som napríklad v tej dobe odoberal časopis vtedajšieho Sovietskeho zväzu z Poľska, tam už vtedy hovorili o zmenách,“ priblížil Pichler.
Opisoval momenty, na ktoré si zo študentských čias pamätá, aj to, ako sa im mnohí smiali a kričali na nich, aby išli radšej na duchovné cvičenia.
„A zrazu sme boli my tí, ktorí hovorili pravdu. Najmä, keď sa nás snažili presvedčiť, že sa nič nedeje. Vytiahli takéto informácie a boli z toho šokovaní. Dali sme si za úlohu sformulovať slobodný priestor pre diskusiu.“
V uliciach i na internáte sa o slobode začalo hovoriť stále viac. Rodila sa myšlienka štrajku a vedenia debát s vedením univerzity.
„Hneď sa začal rodiť nový vysokoškolský zákon, kde sme sa snažili vložiť napríklad požiadavky na nezávislosť politicko-akademickej pôdy. Chceli sme pražských študentov podporiť. Oni prišli sem a povedali nám, čo sa deje. Vtedajší rektor nechcel pustiť na pôdu univerzity biskupa, keď išlo o požiadavku náboženskej slobody. Bolo to zaujímavé,“ opísal svoje spomienky pedagóg.
Prichádzali úplne nové skúsenosti i neopísateľné pocity. Zmes strachu, odvahy, vzrušenia či nádeje sa prelínala do skutkov mladých ľudí.
