ZVOLEN. Mladý a talentovaný trinásťročný siedmak zo Zvolena, ktorý sa venuje robotike, zaujal okolie nielen svojimi vedomosťami, ale aj schopnosťou pretaviť ich do inovatívnych riešení. Vlastnoručne zostavený robot, ktorý dokáže ovládať pomocou gest rúk, je toho skvelým príkladom.
Na tento spôsob ovládania prišiel Tobiáš Wiezik po hodinách pátrania, bádania a skúšania, pokým neprišiel na správny a fungujúci spôsob snímania a rozpoznania pohybov, čo umožňuje robotovi reagovať v reálnom čase a využíva ho aj na súťažiach.
Tobiášov záujem o robotiku začal už v mladšom veku. Teraz, s podporou rodiny a učiteľov, prehlbuje svoje schopnosti v pokročilejšej technike a inováciách.
Jeho úspechy a schopnosť zvládnuť technicky náročné výzvy inšpirujú nielen jeho spolužiakov, ale aj širšiu komunitu, ktorá ho podporuje na jeho ceste k ďalším technologickým úspechom.
Svojho robota medzi ostatnými predstavil aj na súťaži vo Zvolene, kde si sily zmerali žiaci základných škôl z rôznych kútov Slovenska v troch kategóriách vo veku 10 až 15 rokov.
Môže byť inšpiráciou aj pre dospelých
Tobiáš už aj vo svojom veku pôsobí ako veľký profík. Nadšenie v robotike nevidieť iba v jeho výkonoch, no rovnako aj v prejave, keď opisuje svoje kroky a skúsenosti.
Robotika ho zaujala približne pred tromi rokmi. „Dostal som sa k tomu, keď sme boli štvrtáci. V škole nám umožnili ísť do počítačovej učebne, kde sme videli rôznych robotov a odvtedy som veľmi chcel ísť na robotiku,“ opísal zoznámenie s robotmi Tobiáš.
Vystavených robotov z lega skonštruovali starší žiaci, ktorí sa už postupne zoznamovali aj so súťažením. O materiál a vizualizér na snímanie gest, ktorý pri práci s robotom využíva, sa postarala zvolenská škola, ktorú Tobiáš navštevuje.
Stačil iba nápad a konštrukcia akoby sa „stavala sama“. „Tento model je vytvorený z robotickej protézy, tú sme vytvorili a zmenili sme ho na robota, ktorý bude zápasiť v sumo. Funguje na základe umelej inteligencie, na ktorej som nasnímal rôzne gestá mojej ruky a použil som programy, pomocou ktorých vie spoznať aké gesto som urobil a podľa toho vie urobiť nejaký pohyb,“ opísal svojho robota.
Štyridsaťročnú škôlku zrovnali so zemou, na jej mieste stoja už nové základy Čítajte Tobiáš sa ale chcel časom odlíšiť a pátral nad spôsobmi, ktoré by mu to umožnili. „Vždy, keď ideme na nejakú súťaž, tak všetci spolužiaci spravia to isté ovládanie, iba cez inú kocku alebo cez mobil. Stále urobíme niečo podobné a veľa sa z toho už nenaučíme. Tak mne napadlo, že by som chcel trochu experimentovať a vyskúšať niečo nové,“ povedal siedmak.
Robot, na ktorom spolupracoval so spolužiakom, otcom aj svojím pedagógom, je hybridným modelom, ktorý nie je ovládateľný iba gestami, ale aj klávesnicou počítača.
„Najprv som začal s tým, že by som ho ovládal hlasom, ale bolo to veľmi komplikované a robot niekedy zle počul. Tak som sa rozhodol pre gestá. Najprv som ich robil pred webkamerou, ale nastal problém. Vždy bolo zlé pozadie, pretože v každej miestnosti bolo iné a kvôli tomu to nefungovalo,“ opísal svoje skúsenosti s tým, že sa napokon rozhodol pre vizualizér. „Čo je vlastne kamera, ktorá sníma stôl a ten je väčšinou biely. Je to neutrálne pozadie, na ktoré som to natrénoval a podľa toho snímam gestá,“ doplnil.
Veda mu je blízka
Tobiáš pochádza z vedeckej rodiny. Jeho mama Adela pôsobí na Fakulte ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene. Rovnako aj jeho otec Michal je vedcom, vysokoškolským pedagógom na rovnakej fakulte, ekológom a v súčasnosti aj poslancom Európskeho parlamentu.
Jeho sestra Ema úspešne vyštudovala maľbu v University of the Art v Londýne. Spoločne s učiteľom výtvarnej výchovy mu pomáhajú s objavovaním techník kreslenia.
„Rodičia ma veľmi podporujú. Otec mi pomáhal aj pri úpravách na konštrukcii. Som im všetkým za to veľmi vďačný,“ neskrýva hrdosť na svoju rodinu šikovný siedmak.
Podporu získava aj od učiteľa informatiky a techniky Maroša Hudíka, s ktorým spoločne prežívajú vzostupy i pády.
„Niekedy je umelá inteligencia veľmi komplikovaná, väčšinou sa tomu venujem sám, ale niekedy potrebujem pomoc pána učiteľa,“ dodal Tobiáš.
Vo svojej budúcnosti má jasno
Voľbu strednej školy tiež nenecháva na náhodu a premýšľa nad ňou už dnes. Pri otázke, kam jeho kroky povedú po základnej škole, neváhal ani sekundu a v odpovedi mal jasno. Zaujíma sa o bilingválne gymnázium a neskôr podľa jeho slov by sa na vysokej škole mohol venovať politológii.
Vo voľom čase rád študuje vlajky štátov. Zaujíma ho na základe čoho bol podmienený ich terajší výzor a čo na nich symbolizujú farby a vzory. Aktuálne sa zaujíma aj o politiku rôznych krajín sveta. Sleduje kto naposledy vyhral voľby a ako je nasmerovaná politika jednotlivých štátov.
Torty z jej formy vyrážajú dych. Finalistku televíznej šou lákajú netradičné receptúry Čítajte S kamarátmi nájdu spoločnú reč veľmi rýchlo. „Všetci moji kamoši, ktorí boli aj na súťaži, sa venujú robotike a bavíme sa o nej spoločne. Ale radi zájdeme do kina, na prechádzky alebo nejaké jedlo,“ doplnil.
Svoj talent prejavuje aj po výtvarnej stránke. Tobiáš sa venuje aj kresleniu a začal navštevovať základnú umeleckú školu.
„Rád kreslím, venujem sa komixom, postavám, anatómii. Zatiaľ som začiatočník, ale veľmi ma to baví,“ ozrejmil. A baví ho aj otužovanie, ku ktorému ho priviedol otec a radi si zájdu do vodnej nádrže Klinger, nachádzajúcej sa na okraji Banskej Štiavnice, ktorá patrí k najkrajším banským tajchom v okolí.
S otcom chodí otužovať. (zdroj: Adela Wieziková)
