ZAJEŽOVÁ. Na hory nad Zaježovou už dýchol prvý tohtoročný mráz. Hýria pestrými farbami a miestu, v ktorom kedysi usadlosti osireli, dodáva priam umelecký ráz. Život tu však neutíchol. Skôr naopak. Je čoraz väčším magnetom pre ľudí, rozhodnutých opustiť ruch miest, vzdať sa konzumného spôsobu života a žiť v súlade s prírodou.
Staré domy ožívajú, pribúdajú nové, vrátane hlinených so slamenými strechami. Zo školy aj lesného klubu sa ozýva detský smiech, na cestičkách, smerujúcim do kopcov vídať mladých ľudí. Malebná časť Pliešoviec, v ktorej miestami akoby zastal čas, je tiež veľkým lákadlom pre turistov aj návštevníkov odľahlého kúta našej krajiny.
A tí tu veruže majú čo obdivovať a zažiť, čo v modernom svete už dávno vymrelo. Najnovšie vďaka dobrému nápadu a pracovitým rukám tamojších vydali hory tajomstvá, aj vyše sto rokov ukryté v zemi, zarastené v kríkoch, zavalené skalami.
Ľudia na ne zabudli
Zaježovské studničky vystupujú zo zabudnutia. Ktovie, koľko ich tamojšie lesy ukrývajú. Domáci neustále objavujú nové a púšťajú sa do ich obnovy. Vďaka zaujímavému projektu ich už dokonca zopár spojili náučným chodníkom. Každá je iná, rovnako, ako jej starostlivo upravené okolie.
„V detstve som tu poznala veľmi veľa studničiek. Keď som neskôr ako stredoškoláčka chodievala do lesa na brigády, vždy sme nejakú objavili. Pred mnohými rokmi boli pre tunajších jediným zdrojom vody. Neskôr v dedine vybudovali vodovod a na studničky zabudli. Postupne mizli v húštinách.
Avšak stalo sa, že v lete prestala tiecť voda. Prameň zrejme nebol dostatočne výdatný. No ľudia vodu potrebovali, pre seba aj zvieratá. Vtedy sme si spomenuli, že neďaleko nášho domu sa nachádza studnička, ktorú kedysi využívali ako zdroj pitnej vody,“ spomína Zuzana Šajbanová na časy, keď neraz dedinčania márne vodovodné kohútiky otáčali.
S nápadom obnoviť studničky v Zaježovej prišla Zuzana Šajbanová. (zdroj: Soňa Sadloňová)Neskôr sa odsťahovala do Banskej Bystrice, avšak po štrnástich rokoch sa znovu vrátila na miesto, kde sú jej korene.
Krištáliky pre strom, skalu a vodu
Studničku aj chodník, po ktorom voľakedy ku nej ľudia prichádzali aj o štvrtej ráno, len aby sa každému voda ušla, medzitým pohltila bujná vegetácia.
„Vody bolo dosť, pretože tunajší už nechovali toľko zvierat,“ podotkla sympatická rodáčka zo Zaježovej, ktorej v hlave skrsol nápad obnoviť tamojšie studničky a opäť k nim priviesť ľudí. No ešte predtým stískala v dlani krištáliky, ktoré mala podarovať.
„Dala nám ich pani, ktorá viedla oslavy zimného slnovratu. Povedala, aby sme ich darovali skale, stromu a vode. Zašla som teda s nimi k svojmu obľúbenému stromu, tiež skale. Vtedy som si spomenula, že dar odnesiem aj spomínanej studničke. Avšak ledva som sa k nej predrala. Bola zarastená v húštine. Naskytol sa mi smutný pohľad. Vyzeralo, že sa do nej ide zrútiť vrchný aj bočný kameň. Zamrzelo ma to,“ dodala útla ženička, rozhodnutá konať.
Roky si mysleli, že pri lekárni leží obyčajná skala. Kým neprišiel hľadač pokladov Čítajte Skupine, zastrešujúcej okolo šesťdesiat ľudí, poslala e-mail. Spočiatku nedúfala vo veľkú odozvu.
„Napísala som ho s malou dušičkou, či by mi neprišli pomôcť opraviť jednu studničku na Polomoch. Myslela som si, že zareagujú možnože dvaja – traja. Ozvali sa však približne dvadsiati a prišli na brigádu,“ povedala s úsmevom.
Z obnovy studničiek sa stala tradícia
V roku 2019 si Zaježovčania vyhrnuli rukávy a na prvej brigáde obnovili dve studničky. Chceli sa pustiť aj do tretej, avšak kameň, ktorý ju zavalil, bol veľký a ťažký. Nedokázali s ním pohnúť. Chlapi sa do neho museli poriadne oprieť.
„Bola to nádherná akcia. Rodičia na ňu priviedli aj deti, ktoré pomáhali pri úprave okolia. Odvtedy sme brigádovali pri studničkách každý rok. Doposiaľ sa nám ich podarilo obnoviť dvanásť. Netuším, koľko ich tu v skutočnosti je, pretože stále nachádzame ďalšie, o ktorých sme nevedeli. Keď sa idem prejsť, vždy nájdem aj dve – tri. Predpokladám, že ich je veľmi veľa. Väčšina z nich má aj cez sto rokov. Asi ich nikto nikdy nespočítal. Javorie je plné vody. Zaježová ňou dnes zásobuje aj Pliešovce, Sásu a Bzovskú Lehôtku. Voda je bohatstvo a studničky tiež. Preto sme sa ich rozhodli zachrániť,“ pokračovala Zuzana.
(zdroj: Soňa Sadloňová)Pripomenula, že kedysi ľudia vodu zo studničiek, o ktoré sa príkladne starali, aj pili. Aj dnes sa nájdu výletníci, ktorí sa pri nich zastavia a s chuťou osviežia pramenitou vodou. "Tá však nepodlieha kontrole, takže kto ako sa rozhodne," podotkla.
