V dnešnej dobe bežný dopravný prostriedok, kedysi iba výplod fantázie. Aj takto by sme mohli opísať leteckú dopravu, o ktorej sa na sklonku 19. storočia iba šuškalo.
Správy dokonca prichádzali o balónoch či vzducholodiach, keď si mnohí mysleli, že sa ich vynálezcovia doslova pomiatli. O letectve z vyspelejších krajín prichádzali informácie, ktoré vyznievali ako z krajín zázrakov.
Začiatky lietania na strednom Slovensku
Svoje miesto v histórií má aj Pohronie, konkrétne Tri Duby, súčasné letisko Sliač. Za obdobie viacej ako trištvrte storočia sa tu odohrali pamätné i dramatické momenty, ktorých priebehy sú poväčšine známe a veľa sa o nich písalo. Výrazným spôsobom sa zapísalo do dejín Povstania v roku 1944.
Ale málo, takmer vôbec, sa neopísali začiatky lietania v okolí Zvolena. Ako prišlo lietanie na Pohronie? „Na túto otázku nachádzame odpoveď, keď už dobových svedkov niet, v dostupných archívnych materiáloch, zvolenskej, banskobystrickej dobovej tlači i v miestnych kronikách,“ opísal udalosti minulých storočí autor kníh a vášnivý bádateľ Emil Šimončík.

Na dnešnom Námestí slobody v Bratislave sa podľa spisovateľa v tom čase udiali dve významné udalosti súvisiace s dejinami letectva na Slovensku.
„Rok po bratoch Montgolfierovcoch sa uskutočnil vzlet balóna Štefana Sáblika zhotoveného z dobytčích močových mechúrov. Na tejto ploche, ktorá vtedy v Presburku - Požony nebola ešte zastavaná, sa konali ľudové veselice tunajších obyvateľov, vojenské prehliadky, kde si rozkladali šapitá cirkusy,“ ozrejmil.
Ambiciózny technik a vynálezca Ján Bahýľ zo Zvolenskej Slatiny tu publiku predviedol prototyp svojho vznášadla, vrtuľníka, s ľahkým šľapacím mechanizmom. „Už v roku 1895 získal patent na princíp rotorového pohonného systému vrtuľníka. Obdiv u obyvateľov vyvolala tiež správa, že Štefan Banič, slovenský rodák z Neštichu, dostal v USA patentové právo na svoj vynález padáku,“ vysvetlil.
Do zahraničia v 19. a na začiatku 20. storočia sa dostali aj viacerí tunajší ľudia ako tovariši rôznych remesiel či vojaci hľadajúci si prácu. O letectve sa vo vyspelejších krajinách hovorilo už dlhšie.
Neskôr o atraktívnosti leteckej dopravy začali vychádzať informácie aj prostredníctvom novín, vychádzajúcich v Banskej Bystrici a Zvolene. „Aj návštevníci sliačskych kúpeľov z Viedne, Budapešti, ktorým už pojem letectva bol známy, hovorili o týchto novinkách s tunajšími obyvateľmi,“ doplnil.
Významnú zásluhu na vzniku letectva na Pohroní majú dve mestá, Banská Bystrica a Zvolen, a v nich viaceré zložky. Zámer sa podarilo doviesť do úspešného štartu v septembri 1934.
Letecké slávnosti vo Veľkej Lúke
Miestna skupina MLL v Banskej Bystrici s mestskou radou a vojenskou posádkou, pod záštitou ministra národnej obrany Bohumíra Bradáča, zorganizovali letecké slávnosti. Od ich konania ubehlo už 90. rokov a propagované boli po celej krajine.
„Uskutočnili sa na lúkach pri obci Veľká Lúka v sobotu a v nedeľu 15. - 16. septembra 1934 s viacerými propagačnými vystúpeniami, ktorých cieľom bolo čo najlepšie predstaviť čo najväčšiemu počtu obyvateľov letectvo a jeho všestranný význam. Na veľkých plagátoch bol zverejnený podrobný dvojdňový program,“ opísal Šimončík.
Aj takto sa stredné Slovensko dostalo do povedomia celého Československa. Záujem o účasť na slávnostiach bol enormne veľký. Lístky sa predávali v B. Bystrici aj vo Zvolene. „Bola zabezpečená autobusová preprava z B. Bystrice i Zvolena. Popri pravidelných vlakoch, ktorých súpravy boli posilnené o ďalšie vozne, boli vypravené aj vlaky mimoriadne so zástavkou na Veľkej Lúke, aby sa na tam dostali obdivovatelia letectva aj zo vzdialenejších regiónov,“ doplnil.
Toto podujatie patrilo k veľkým atrakciám na Pohroní. Zakladala sa tak vlastenecká, vojenská a športová tradícia.
Program začal už v sobotu výstavou leteckých modelov v malej sále Národného domu v Banskej Bystrici. V ten istý deň sa vo Veľkej sále Národného domu konala odborná prednáška o letectve, jeho význame a perspektívach. Po nej nasledovalo posedenie s tancom, do ktorého hrala vojenská hudba pešieho pluku 26.
„Aj program hlavného dňa sa niesol v línii vlastenectva, letectva a kultúrno-spoločenskej. Dopoludnia pokračovala prehliadka výstavy leteckých modelov a na Masarykovom námestí bol odštartovaný štafetový beh do Badína. V tom čase si obecenstvo na letisku mohlo nielen prezrieť lietadlá, ale za poplatok aj vykonať vyhliadkové lety,“ opísal Šimončík.
Na programe leteckých dní nechýbali akrobatické výkony stíhačov, ukážky bombardovania na pozemné ciele či zoskoky padákom. Ťažiskom akcii však bola slávnosť položenia základného kameňa na pamiatku bojov a padlých československých vojakov v lete 1919 na katastrálnom území obce Badín.
„Slávnosť pri Badíne a letecký deň pri obci Veľká Lúka, boli mohutnou manifestáciou pre Československo, veľkým uznaním zásluh a oddanosťou prezidentovi T. G. Masarykovi, československej armáde a na podporu česko-slovenskej vzájomnosti. Veľkým dielom prispel najmä letecký deň v ďalšom popularizovaní a praktickej realizácii myšlienky letectva na Pohroní,“ doplnil autor historických kníh.

Rozvoj letectva na Pohroní
Významný príspevok k začiatkom letectva na strednom Slovensku dala tiež Banská Štiavnica.
Počiatky letectva sú spojené s pôsobením vojenskej posádky 260. horského delostreleckého pluku umiestneného neďaleko Štefultova na Komorovských lúkach. Boli tu postavené stajne pre kone, ktoré sa používali na ťahanie diel. Vedľa bol postavený aj drevený hangár.
„Pluk mal okrem iného aj k dispozícii jedno dvojplošné lietadlo, dva vetrone a klzák. Lietalo sa z kopca Tarč, na ktorý sa vytlačil klzák, ktorý sa pevne ukotvil. Po natiahnutí gumového lana smerom nadol z kopca sa odistila kotva klzáka a ten bol vymrštený do povetria. Lety na vetroňoch sa uskutočňovali z 1011 metrov vysokého Sitna,“ ozrejmil.
Lietanie bolo v pozornosti obyvateľov blízkych osád, Banskej Štiavnice i celého regiónu. Záujem o lietanie a účasť na letoch bol vždy veľký.
„Prínosom pre leteckú činnosť boli aktivity miestnej skupiny MLL v Banskej Štiavnici. Aj preto bola Banská Štiavnica dejiskom prvých celoštátnych plachtárskych závodov gen. M. R. Štefánika ktoré sa konali od 28. apríla do 12. mája 1935.“

Jediná žena medzi letcami
Organizačne precízne pripravený program závodov narušilo iba nepriaznivé počasie, ktoré vyvrcholilo snehovou fujavicou. „Z tohto dôvodu bol takmer zakázaný ďalší program a v súťaži sa čakalo na zlepšenie počasia. Veľkým zážitkom pre divákov bolo vystúpenie pražského letca - akrobata Jaroslava Švábenského, ktorý predviedol niekoľko ukážok svojho leteckého umenia aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam na štiavnickom motorovom lietadle Aero A-25 medzinárodnej značky OK – LAC, ktorým preletel z Prahy do Banskej Štiavnice,“ vysvetlil spisovateľ.
Pozornosť medzi letcami vzbudila jediná žena, 22-ročná rodáčka z baníckeho Piargu - Štiavnickych baní, Katarína Krivdová. Bola prvou Slovenkou s pilotným plachtárskym preukazom. „Viackrát absolvovala kondičné motorové lietanie s inštruktorom Vladislavom Adamičkom na dvojmiestnom dvojplošníku Praga E-39 aj na letisku Tri Duby kde v roku 1936 vznikol SSA.“
Aj publicita týchto prvých Národných plachtárskych závodov gen. M. R. Štefánika v Banskej Štiavnici a na Sitne bola skutočne veľká. „Napriek nepriaznivému počasiu, ktoré neprialo týmto závodom, keď leteckí organizátori museli obmedziť plánovaný program, poskytli divákom ojedinelý zážitok, ale aj neoceniteľné poznatky pre slovenské letectvo,“ doplnil Šimončík.
Ešte v ten istý mesiac (30. mája) poobede usporiadali spolok MLL v Banskej Štiavnici v spolupráci s miestnou skupinou v Žarnovici a v Dolných Hámroch malý letecký deň v Žarnovici.
Na programe mimo ukážok leteckej akrobacie a letov bezmotorových lietadiel sa uskutočnil zaujímavý akt, pokrstenie prideleného motorového lietadla.
„A takýchto a podobných podujatí usporiadaných nadšencami lietania, miestnymi skupinami MLL v Banskej Štiavnici a na Pohroní bolo viacej. Úspešne šírili záujem o letectvo ako fenomén budúcnosti a vytvárali predpoklad pre celospoločenskú podporu u obyvateľstva, ale tiež orgánov štátu. A tradície letectva sa pomaly posúvali ďalej,“ dodal Šimončík.

Význam letectva si začali uvedomovať najmä počas 1. svetovej vojny, keď sa už na všetkých frontoch používali lietadlá, nielen na prieskumné ale i bojové lety.
„Pri vzniku ČSR sa hovorilo aj o pôsobení M. R. Štefánika v zahraničnom odboji, ako aj o jeho bojových letoch na západnom fronte v rámci francúzskeho letectva a neskôr v Srbsku. Havária lietadla 4. mája 1919 pri Ivanke pri Dunaji, a jeho smrť aj s ďalšími členmi posádky lietadla Caproni, otriasla celou republikou. Stal sa legendou a aj v obciach a mestách Pohronia sa pripomínali Štefánikove zásluhy o vznik ČSR, pôsobenie v astronómií a vojenstve,“ ozrejmil autor.
Každoročne sa konali spomienkové oslavy. Viacerí občania navštevovali aj Štefánikovu mohylu na Bradle. Tradíciu upevňovali aj pomníky v Brezne nad Hronom a Zvolenskej Slatine.
„Aj Zvolenčania sa snažili postaviť vo svojom meste pomník tejto významnej osobnosti. Rozbehla sa zbierka na jeho financovanie, ale prišli nepriaznivé roky, tak sa zámer nezrealizoval. Ale v medzivojnovom období sa zdôrazňoval jeho význam. Bolo to tak aj v rámci činnosti Stredoslovenského aeroklubu a leteckých dní na pôde Veľkej Lúky alebo Troch Duboch,“ dodal spisovateľ na záver s tým, že silným motivujúcim prvkom k rozvoju letectva na Pohroní bola existencia Aeroklubu republiky Československej, známeho pod skratkou ARČS a postupné zakladanie samostatných aeroklubov v českých a moravských mestách, ktoré začalo prenikať aj na Slovensko.
