Krupinskí poslanci sa na stredajšom zasadnutí chystajú prerokovať úplný zákaz hazardných hier na území mesta. Čo však môže tak radikálny krok priniesť občanom?
Odborníci sú skeptickí
Nekompromisný zákaz hazardu v ostatnej dobe prijalo viacero slovenských miest či obcí a v komunálnej politike sa postupne stáva akýmsi trendom. Ohľadom jeho skutočnej efektivity v oblasti prevencie pred závislosťami sú však odborníci o čosi skeptickejší. „Zavrieme kasíno alebo herňu a tým, že to nevidíme, tak máme pocit, že problém neexistuje,“ vyjadrila sa pre SME Denisa Šoltésová, riaditeľka neziskovej organizácie Trojlístok, ktorá sa v Prešove venuje pomoci závislým. Šoltésová hovorí, že im v posledných rokoch rastie počet klientov závislých od hazardných hier práve pre online hazard, ktorý je dostupný odkiaľkoľvek, bez ohľadu na to, či v meste aktuálne plošný zákaz platí alebo nie.
Neaktuálne VZN?
Jej slová potvrdzujú aj výsledky výskumu, ktorý ešte koncom minulého roka realizovala agentúra Ipsos na objednávku Úradu pre reguláciu hazardných hier. Vyplýva z nich, že čo sa týka hazardu, viac ako dve tretiny populácie uprednostňujú hranie hazardných hier nie v kamenných herniach, ale na internete. A odvtedy online hazard stále rastie. „Je to ďaleko dostupnejšie, je to ďaleko rýchlejšie a v prvom rade je to anonymné, nikdy neviete, či na druhej strane počítača alebo mobilného zariadenia sedí skutočne tá osoba, ktorá poskytla občiansky preukaz,“ reaguje Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier. „Herňu či kasíno má dnes už každý vo svojom smartfóne a akékoľvek územné obmedzenia hazardu nielenže nezabezpečia ochranu najzraniteľnejším, ale tiež pripravujú samosprávy o peniaze,“ pokračuje Dominika Hlobenová a pripomína obdobie pandémie covid-19, počas ktorého boli kamenné herne uzatvorené, a napriek tomu počet hráčov neklesal, práve naopak.
Najprísnejšia ochrana
Dominika Hlobenová zdôrazňuje, že vstup do každej kamennej herne je podmienený kontrolou a vysvetľuje fungovanie Registra vylúčených osôb, vďaka ktorému sú z hazardu vylúčení napríklad poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či patologickí hráči a môžu sem byť zaradení aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium. „Je to efektívny nástroj na ochranu tých najzraniteľnejších, na vstup do herne sa musíte legitimovať občianskym preukazom, a tak ho prakticky neviete obísť,“ hovorí Dominika Hlobenová. Od júla navyše platí celoplošne pre všetky herne a kasína ďalšia prísna regulácia týkajúca sa akejkoľvek reklamy či viditeľného označenia prevádzky. V praxi ide o absolútny zákaz reklamy na vonkajších častiach herne, ktorá by akýmkoľvek spôsobom upozorňovala na existenciu herne alebo by nabádala na účasť na hazardnej hre. „Do kamennej herne tak zavíta naozaj len hráč, ktorý už vie, kde sa prevádzka nachádza, a sám sa rozhodol takto tráviť čas,“ konštatuje Hlobenová.
Nástrahy tvrdého zákazu
Asociácia zábavy a hier navyše pripomína situáciu v mestách, kde po takomto radikálnom kroku prišlo k rozšíreniu nelegálneho hazardu. „Nastal tam rozmach čierneho hrania, pričom nelegálne zariadenia či herne sa pravidelne vyskytujú opakovane v tých istých lokalitách.“ Okrem nástrah v podobe čiernych herní hovorí aj o chýbajúcej ochrane zraniteľných osôb. „Neexistuje v nich absolútne žiadna ochrana rizikových skupín, čo je v ostrom nepomere s legálnymi prevádzkami, ktoré sú pod prísnou kontrolou zákona a štátu. Aj preto mnohé mestá, ktoré hazard zakázali, zvažujú o opätovnom uvoľnení podmienok,“ uvádza Dominika Hlobenová.
Cestou môže byť prísna regulácia
K regulácii hazardu namiesto úplného zákazu tiež pristúpili mestá Púchov, Senica či Zvolen, ktoré sa rozhodli obmedziť hranie počas vybraných dní sviatkov a voľna. V Rožňave či Žiline je prevádzkovanie hazardných hier regulované zákazom umiestňovania herní v určitej vzdialenosti od škôl či školských zariadení. „Práve takouto formou regulácie by mohli pristupovať k riešeniu situácie aj poslanci v Krupine,“ hovorí Dominika Hlobenová. „V zákone je viacero možností, ako počet herní regulovať, či už prijatím VZN, že herne musia byť umiestnené vo vzájomnej vzdialenosti najmenej 200 metrov, alebo definovaním, v ktorých typoch budov sa smú prevádzky nachádzať a takto účinne obmedziť možnosti vznikania nových herní,“ dodáva Dominika Hlobenová.
Riešenia aj bez zákazu
„Spolupráca prevádzkovateľov herní a samosprávy môže byť pre mestá a obce veľmi prospešná,“ pokračuje ďalej Dominika Hlobenová a medzi inými spomína aj detské ihrisko na popradskom sídlisku, ktoré bolo zrekonštruované v spolupráci s OZ Rozvíjame naše mestá združujúcim prevádzkovateľov hazardných hier na Slovensku. Aby mestá a obce nemuseli pristupovať k extrémnym riešeniam, Asociácia zábavy a hier im je pripravená ponúknuť pomocnú ruku. „Boli by sme radi, keby nás mesto s akoukoľvek otázkou, nejasnosťou či problémom, oslovilo. Sme otvorení každej komunikácii a veríme, že spoločne nájdeme riešenie, ktoré by Krupine mohlo prospieť viac než celoplošný zákaz hazardu,“ uzatvára tému Dominika Hlobenová.
