ZOLNÁ. V tento deň, pred osemdesiatimi rokmi, pristál Prvý československý stíhací letecký Zvolenský pluk s lietadlami Lavočkin La-5FN sovietskej výroby na poľnom povstaleckom letisku pri obci Zolná, ktorá je dnes súčasťou Zvolena.
Rušno nebolo iba na letisku Tri Duby v Sliači, ktoré sa počas Slovenského národného povstania (SNP) stalo hlavným terčom útokov, Zolná slúžila ako tichý spoločník na potlačenie nepriateľských vojsk.
Dnes pripomína dávny ruch v Zolnej pomník, ktorý je osadený na mieste, kde bolo v septembri a októbri 1944 poľné letisko. Naň prileteli stíhacie lietadlá Prvého československého samostatného leteckého pluku a nepriateľom sa ho nikdy nepodarilo objaviť ani dobyť.
Formoval sa od konca roka 1943 v Sovietskom zväze a posilnili ho najmä piloti zo zväzku Royal Air Force – Kráľovského anglického letectva.
Každoročne si 17. september pripomíname ako Deň slovenského letectva a dnes je to už 80. rokov, ako príslušníci pluku zlikvidovali desiatky vzdušných i pozemných nepriateľov.
Boje neutíchali
„Títo československí letci mali už za sebou dramatické mesiace bojov v Poľsku, Francúzsku i Anglicku. Bojovali v 310., 312., 313. bombardovacej peruti a 311. stíhacej peruti a v Anglicku boli populárni,“ uviedol sliačsky nadšenec histórie a autor niekoľkých historických publikácií Emil Šimončík.
Tiež vysvetľuje, že v tom čase na území Ruska nebolo dosť pilotov, došlo k dohode príslušných orgánov a 1. februára 1944 na pôde Anglicka vznikla prvá stíhacia letecká peruť s určením pre Rusko, aby tu bojovala v rámci československej armády.
Zabuchli dvere a vytratil sa z nich život, odvtedy naháňajú strach. Po rokoch ich zrekonštruujú Čítajte Jej veliteľom sa stal kapitán František Fajtl. „Letci prešli loďou, vlakmi, autobusmi a lietadlami až do Ivanova, mestečka severovýchodne od Moskvy. Tu sa piloti precvičili na sovietske stíhačky LA-5FN. Rozkaz o vytvorení 1. československého stíhacieho leteckého pluku vyšiel 1. júna a v júli sa už presúval bližšie k frontu. Podliehal najskôr 2. leteckej armáde, neskôr 8. leteckej armáde,“ povedal Šimončík.
Organizátori Povstania počítali aj s leteckou pomocou od spojencov. Keď sa letci dozvedeli, že na Slovensku vypuklo SNP, požiadali, aby boli čo najskôr presunutí na oslobodené územie.
Privítanie pilotov na poľnom letisku v Zolnej. Na snímke podporučíci Rezníček a Tocauer, štátny rotmajster Matušek, v pozadí zolniansky rodák Pavel Koreň a uprostred neznámy chlapec s demižónom. (zdroj: archív Emila Šimončíka)Zvolili novú stratégiu
"Po rekognoskácii priamo na strednom Slovensku pluk preletel 17. septembra v dvoch skupinách zo Stubna na povstalecké územie. Padlo rozhodnutie, že pluk nebude operovať zo známeho letiska Tri Duby, ktoré už Luftwaffe poznala a často bombardovala, ale na letisko v Zolnej. Priletelo 21 lietadiel a ostatný personál bol prepravený dopravnými lietadlami. Letci boli ubytovaní vo zvolenských hoteloch Grand a Centrál,“ vysvetlil spisovateľ.
Prílet vzbudil pozornosť a najmä starostlivosť miestnych, ktorí sa o letcov a ostatných vojakov starali ako o svojich. V deň príletu zaviala na poľnom letisku československá zástava, ktorá viala až do odletu pluku z povstaleckého územia.
Objavené pozostatky kostola odpovedajú na množstvo otázok, v jeho útrobách odhalili kosti ľudí i zvierat Čítajte „Už na druhý deň pluk vykonal prvý bojový let, keď osem La-5FN prepadlo letisko v Piešťanoch, kde zničili a poškodili viacero lietadiel nepriateľa, vyradili z činnosti letiskové zariadenie. Aj ďalšie dni boli naplnené živou leteckou činnosťou v priestore Vrútky, Prievidza, Veľké Pole a inde, na podporu povstaleckých jednotiek v ich obrannom boji. Zároveň mali letci niekoľko leteckých súbojov,“ ozrejmil.
Šesť týždňov v Zolnej
Veľmi rušný bol 18. október, keď piloti pluku zviedli súboje s početnou skupinou lietadiel Luftwaffe. Do vojnového denníka pribúdali zápisy, prirodzene, neboli vždy o úspechoch, ale aj stratách.
Po 20. októbri sa pluk pripravoval, v dôsledku generálnej ofenzívy nacistických síl, na odlet zo Slovenska.
Sliačske letisko Tri Duby bolo pre svoju strategickú polohu zahrnuté do príprav povstania Čítajte „Dôvodom bola aj nepriazeň počasia, dažde, rozbahnený terén znemožňujúci leteckú činnosť. Prelet cez front sa uskutočnil 25. októbra. Časť príslušníkov ostala na Slovensku, aby pokračovali v bojoch v horách,“ opísal Šimončík.
Prínos Prvého československého stíhacieho leteckého pluku v povstaleckých bojoch bol nesporný. Pluku zaň 28. októbra 1944 udelili čestný názov Zvolenský. Zúčastňoval sa bojov až do konca vojny.
Pamätník povstaleckým letcom v Zolnej na mieste vtedajšieho poľného letiska. (zdroj: Ján Zvarka)„Aj prínos obyvateľov Zolnej bol ohodnotený. Povstalecká obec bola vyznamenaná za mimoriadnu odbojovú činnosť a pomoc SNP Radom červenej hviezdy. Veľa vody pretieklo potokom Hučava, pri ktorom na sklonku leta a začiatkom jesene 1944 boli rozmiestnené stíhacie lietadlá La – 5FN 1. československého samostatného leteckého pluku,“ dodal.
Dramatické chvíle však ostali natrvalo zapísané a tento deň vošiel do histórie slovenského vojenstva ako Deň slovenského letectva.
Spustnutému kláštoru vdýchnu život. Z historickej dominanty chcú vybudovať turistické lákadlo Čítajte
