OSTRÁ LÚKA. Archeológovia koncom augusta ukončili unikátny výskum na lokalite kostola Zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka. Podobný sa za posledné viac ako štvrťstoročie na Slovensku nerealizoval.
Odborníkom sa podarilo odhaliť nové poznatky o minulosti tohto historického miesta. Práce priniesli zaujímavé objavy, ktoré pomôžu lepšie porozumieť histórii regiónu a významu tejto sakrálnej stavby. Výsledky výskumu obohatia nielen odborníkov, ale aj miestnu komunitu, ktorá je s týmto miestom úzko spätá.
K najvýznamnejším miestam v okolí obce patrí stredoveký hrad Peťuša, hradisko a majer Gunda, ktoré ležia v extraviláne Ostrej Lúky a okolie preslávil predovšetkým obnovený renesančný kaštieľ Ostrolúckych, ktorý zaznamenal veľkolepý návrat rekonštrukciou v minulom roku.
Odhalili jeho pôdorys
Podkladom pre umiestnenie sond bol geofyzikálny výskum z roku 2011, ktorý bol nápomocný v odhalení základného pôdorysu dispozície kostola.
„Výskum sme začali realizovať predstihovou etapou vo forme rezov v mesiaci marec. Táto sondážna etapa nám naznačila stavebný vývoj kostola a mieru jeho zachovanosti,“ vysvetlil archeológ Ján Beljak.
Od začiatku augusta s výskumom pokračovali plošnou formou a kompletne ho odkryli. „Plošný archeologický výskum bol realizovaný sektorovou metódou s ponechanými kontrolnými blokmi a kompletne odkryl pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou a pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola sekundárne pristavaná sakristia,“ doplnil.
Archeológovia objavili pozostatky zhoreného kostola Čítajte Celkový rozmer objaveného kostola je 17 metrov krát 7,3 až 8,7 metra. Podľa vysvetlení archeológa malo murivo lode, presbytéria a sakristie 0,9 metra. Do kostola bol zachovaný vstup zo západnej strany.
„So šírkou 1,7 metra (samotný vstup 0,9 metra) aj s deštruovanými osteniami portálu. V západnej stene lode je sekundárne zamurovaný vstup so šírkou 1,5 metra a v južnej stene je identifikovateľný ďalší zamurovaný so šírkou 1,5 metra. Vstup do sakristie s presbytéria má šírku 0,95 metra. Pod východnou štvrtinou lode sa nachádza zachovaná krypta s kvalitnou valenou klenbou a schodiskom z južnej strany,“ ozrejmil.
Postavili ho v 13. storočí
Doplnil tiež, že celkový pôdorys krypty je 2,7 krát 2,9 metra s výškou 1,65 metra. V poslednej etape kostola bola v lodi umiestnená podlaha z tehál.
„V sakristii a v presbytériu sa nachádzala liata maltová podlaha. Zrejme zo statických dôvodov bola prestavaná západná časť lode kostola a k jej vonkajšej južnej stene bol primurovaný oporný pilier. Na základe aktuálnych zistení archeologického výskumu predpokladáme, že kostol vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia.“
V prvej etape bola vybudovaná loď s pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola v 14. storočí pristavaná sakristia. Rovnako, ešte v stredoveku, bola vybudovaná krypta pod východnou časťou lode.
„V období ranného novoveku bol postavený aj múr opevnenia, ktorý kostol a cintorín obkolesoval na ploche cirka 0,1 hektára. Mal hrúbku 0,9 metra a skúmali sme jeho východnú, južnú a západnú líniu štyrmi archeologickými sondami. Zaujímavým nálezom je náhrobná platňa objavená pri vonkajšom JZ nároží kostola a spodná časť stredovekej kamennej krstiteľnice, ktorá bola zachytená v sekundárnej polohe pri vstupe do krypty. Poznáme aj zrejme jej hornú časť, ktorá bola objavená už dávnejšie a je umiestnená v expozícii v priestoroch kaštieľa,“ uviedol archeológ.
Jeho osud spečatil požiar
Zaniknutý kostola Zjavenia Pána bol po prvýkrát spomínaný v súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332 až 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 ho uznali za artikulárny pre Zvolenskú župu.
