BANSKÁ BYSTRICA. Niekdajší futbalový reprezentant MAREK PENKSA (51) bol zázračným chlapcom slovenského futbalu. Drobný a zároveň rýchly hráč udivoval a bavil fanúšikov v štyroch európskych ligách, kde sa ihneď stal miláčikom tribún.
Aj keď je to už nejaký ten rôčik, čo ukončil profesionálnu kariéru, po futbalových trávnikoch behá neustále. V amatérskych kluboch z nižších súťaží hráva od roku 2010. A skončiť nehodlá.
„Futbalu som odovzdal všetko a on mi to vrátil, nielen počas profesionálnej kariéry, ale aj teraz. Stále mám radosť aj z amatérskeho futbalu a teší ma, že ho môžem ešte hrať a dávať góly,“ prezradil recept na športovú dlhovekosť.
O svojej bohatej profesionálnej kariére päťdesiatnik z Veľkého Krtíša porozprával už naozaj veľa, my sme s Marekom Penksom prebrali práve jeho pôsobenie v amatérskych súťažiach.
Kariéru mu zničili zranenia. Veľký talent slovenského futbalu hráva v siedmej lige a trénuje mládež Čítajte V rozhovore sa dočítate:
- ako vníma, že bývalé hviezdy ako on, Semeník či Škrteľ sa vracajú po kariérach hrávať na dediny,
- ako strelil v amatérskych súťažiach svoj najrýchlejší gól kariéry,
- koľko mu platili za pôsobenie v dedinských kluboch,
- kedy prestane hrávať.
Marek Penksa v nižších ligách. (zdroj: archív M. Penksu)Spomeniete si, čo bolo pre vás po konci profesionálnej kariéry podnetom na to, že budete futbal hrávať ešte v nižších súťažiach?
Mal som 35 rokov a neprišla dobrá ponuka z profesionálneho prostredia, tak som si povedal, že si trošku oddýchnem a budem sa venovať malému synčekovi. Chuť na futbal som však stále mal a tak som sa rozhodol ešte hrávať.
Ďalším dôvodom bolo aj to, aby ma syn videl v akcii, keď bude starší, aby som ho viedol k tomuto športu a aby odmalička získal futbalové návyky. A v tom čase ma oslovili z Ružinej, kde mali cieľ postupovať do vyšších súťaží. Postupne sme rok po roku postúpili zo šiestej až do tretej ligy. Ružiná sa napokon dostala až do druhej ligy, ale tam som už nehral, lebo som odišiel do Rakúska.
Pamätáte si, ako v tom čase na vás reagovali protihráči? Hrali predsa proti bývalej hviezde. Chceli sa na vás vytiahnuť, nešetrili vás alebo mali rešpekt?
S rešpektom nehrali, ale, samozrejme, nejaký rešpekt tam bol, ale v tom čase mi nestíhali. Bol to však trošku iný futbal, než na aký som bol zvyknutý dovtedy. Nebolo to ale o tom, že by ma niekto vyslovene chcel prebrúsiť, aj keď sa stalo, že v nejakých dueloch nastúpili proti mne aj premotivovaní hráči. Stretol som tam však aj starých známych, akže to bola zábava a doteraz aj je.
A teraz je to ako? Spoznávajú vás ešte súperovi hráči? Na mysli mám skôr tých mladších – vedia, proti komu hrajú?
Áno, vedia proti komu hrajú. V nižších súťažiach majú títo chalani tiež svoje ciele, snažia sa zo seba odovzdať maximum, ale niekedy to nestačí, lebo skúsenosti sú na mojej strane, aj keď mi už chýba rýchlosť. Dôležitý však je prvý dotyk s loptou. A nájdu sa aj takí, ktorí majú rešpekt a vážia si, že stále hrám. Vytknúť by som mohol skôr to, že rozhodcovia nemajú rešpekt.
A čo fanúšikovia? Hviezda-nehviezda, vieme ako to na dedinách chodí, schytali ste aj vy nejaké šťavnaté poznámky?
Jasné, občas počas hry zachytím nejaké poznámky, že som starý a podobne, ale väčšinou sa mi to vždy koncom zápasu podarilo vrátiť tak, že som dal gól. Na dedinách to však tak chodí, zažíval som to stále. A treba vedieť zniesť aj kritiku, takže s tým nemám problém.
Zdá sa, že súboje s mladšími protihráčmi stále zvládate takpovediac s prstom v nose.
Áno, tieto súboje stále zvládam. Myslím si, že futbalu som veľa dal, ten mi to teraz vracia tým, že som vôbec nebol zranený. Stále ma futbal baví aj kvôli tomu, že som zdravý a nemám problémy.
Na druhý deň po zápase ma nič nebolí, takže zdravie mi našťastie slúži a dokážem v pohode odohrať aj 90 minút. A keď v nižších súťažiach vidím niektorých mladších hráčov, že v 30. minúte musia piť a niektorí majú už v 70. minúte kŕče, tak sa len pousmejem.
Naposledy ste obliekali dres klubu FK Selce, s ktorým ste vypadli zo šiestej ligy. Ako by ste zhodnotili uplynulú sezónu?
Priznám sa, že sa mi tam hralo ťažko, mnoho hráčov doslova nemalo záujem hrať. V Selciach som prvýkrát v kariére zažil, že sme na zápas nastúpili len siedmi hráči v poli plus brankár. Našťastie, proti Krupine sme vtedy prehrali len 0:1.
Bolo to pre mňa veľké sklamanie, lebo napokon nás zo súťaže vylúčili, keďže sme mali tri kontumácie, a to sa mi doteraz v dedinských kluboch nestalo ani raz. Ktovie, čo bude o pár rokov s dedinským futbalom, pretože keď skončíme my, patrioti, tak neviem, kto bude hrať.
Hovorili o ňom desať rokov, no nevedeli sa pohnúť. Vo Zvolene napokon postavia športovisko Čítajte 
Marek Penksa (vpravo) v drese Tatrana Prešova počas profesionálnej kariéry (zdroj: futbal, marek penksa)Na Slovensku vo všeobecnosti cítiť úpadok dedinského futbalu. Či už z pohľadu divákov, mladých hráčov, ale aj funkcionárov. Jedna generácia funkcionárov a hráčov už odchádza a nemá ju veľmi kto nahradiť.
Je to presne tak, ako hovoríte. Na dedinách to vždy bolo o tradíciách. Na futbal chodili starí rodičia, otcovia a ich synovia, dali si pivko s klobásou, bolo to o zábave a tradičnej dedinskej kultúre. Stretávali sa tam celé rodiny s kamarátmi.
Myslíte si, že môže amatérskemu futbalu pomôcť, že bývalí reprezentanti ako vy, Róbert Semeník, predtým aj Ondrej Debnár a teraz tiež Martin Škrtel po ukončení profikariér smerujú hrávať na dedinu?
Určite to môže pomôcť, keď prídu domáce legendy. Verím tomu, že ľudia budú na nich chodiť, len na druhej strane, ide aj o to, aby oni mali s kým a proti komu hrať.
Ako všeobecne vnímate dedinský futbal v súčasnosti?
Dedinský futbal je síce najmä o zábave, ale má niečo do seba. V niektorých obciach chodilo na zápasy množstvo ľudí. Človek tam zažil všeličo, niekedy to tam viac žije ako na prvej lige a je z dedinského futbalu väčší zážitok ako z toho vrcholového.
