ZVOLEN. Výrobca hudobných ľudových nástrojov je dobre známy v celom Podpoľaní i Banskobystrickom kraji. Hre na fujaru sa začal venovať v 80. rokoch počas vysokoškolského štúdia na lesníckej fakulte vo Zvolene.
Na univerzite do folklórnemu súboru zapadol veľmi rýchlo. Ani niet divu, sám pochádza z hudobnej rodiny a jeho rodičia mu do vienka kvapli veľkú dávku talentu.
V Korytárkach sa stretnú fujaristi z celého Slovenska Čítajte Pochádza zo Zlatých Moraviec, vo Zvolene našiel domov a spoznal aj svoju manželku. Alexander Králik bol aktívny už ako študent, až to prerástlo do pedagogickej činnosti.
Fujaru spoznával postupne
„Začal som na vysokej škole. Hral som v súbore a údržbu fujár sme si robili sami. Pán profesor Krížo nám ukázal ako na to, videl som princíp, naučil som sa to a začal ich pomaly vyrábať. Naplno som sa tomu ale začal venovať okolo roku 2000,“ priblížil Králik.
Postupne, rokmi hrania a žitia hudbou, sa vo výrobe zdokonaľoval. Vždy to ale robil popri práci a tak je tomu dodnes. Stíha nielen vyrábať, hrať, učiť, ale aj každý deň pracovať v Slovenskej agentúre životného prostredia v Banskej Bystrici.
„Tesne po vstupe do tejto práce som sa zoznámil s pánom Šípkom v banskobystrickej knižnici a povedal mi o súťaži pre výrobcov fujár. Prihlásil som sa na poslednú chvíľu a nakoniec som získal titul Instrumentum excellence. Tak som sa aj dostal do komunity výrobcov,“ priblížil.
Od počiatku je aj súčasťou Celoslovenskej prehliadky fujerášov v Korytárkach, kde bude v rámci programu aj tento rok viesť školu hry na fujaru.
Spracoval tony dreva a kostí
On sám ich vyrába pre súbory, jednotlivcov aj na zákazky. Jeho rukami prešli už tony dreva a kostí. Vyrobil stovky píšťaliek, fujár aj handrárskych píšťaliek. „Keď išli handrári na výmenné obchody, takýmito píšťalkami sa ozývali, aby gazdiné vedeli, že sa blížia. Majú okolo 8 až 15 centimetrov a vyrábam ich z kostí daniela, ovce alebo moriek,“ opísal.
Už deväťkrát pripravoval aj fujaru pre laureáta Akademického Zvolena. „Na fujary používam jaseň a agát, občas javor. Pracujem radšej s tvrdšími drevinami, majú samo o sebe peknú kresbu dreva,“ ozrejmil.
Víťaz Akademického Zvolena je známy, ceny sú rozdané Čítajte Výrobcov fujár na Slovensku ešte nájdete v každom kraji. Radi sa stretnú, porozprávajú a priučia. Každý má svoj rukopis, štýl a postup práce vlastný.
„Stretneme sa napríklad v tých Korytárkach, Detve, aj v Čičmanoch alebo Vlkolínci. Po celom Slovensku. Volajú nás účinkovať, ale my sa hlavne chceme stretnúť,“ povedal.
Odlišujú sa vzormi i tvarmi. Fujary si medzi sebou už poznajú, vzory si osvojujú. „Sú výrobcovia, ktorí kopírujú do detailov staré fujary. Ja som si odpozeral vzory od viacerých, doplnil ich svojimi. Pre mňa sú typické kvety a srdcia.“
