BANSKÁ BYSTRICA. Kým starší z bratskej dvojice Jakub je profesionálnym hráčom, ktorý niekoľko rokov hrával v Izraely a naposledy obliekal dres Komárna, ktorému pomohol k historickému postupu do Niké ligy, tak mladší Filip má futbal už len ako hobby, ale v nižších súťažiach dosahuje pozoruhodné tímové úspechy. Naposledy sa s Osrblím tešil z triumfu v piatej lige a postupu do Majstrovstiev regiónu Stred.
Filip Sylvestr sa síce narodil v Ružomberku, no sotva mal jeden rok, tak sa celá jeho rodina presťahovala na Sliač, kde žil až do skončenia strednej školy. Momentálne žije s manželkou Evou v Banskej Bystrici a pracuje ako Business Development Manager.
„Vzhľadom na to, že väčšina našich klientov je zahraničných, moja práca si vyžaduje veľmi veľa cestovania, takže skoro každý druhý týždeň som v nejakej inej európskej krajine,“ priblížil. Popri náročnej práci sa stále venuje aj futbalu, ale len na amatérskej úrovni.

Nikdy príliš nevynikal, zlom nastal pri zmene postu
„Keďže bol náš otec bol veľmi dobrým futbalistom, ktorý bol aj niekoľko rokov súčasťou slovenskej futsalovej reprezentácie, s bratom Jakubom sme viac menej nemali na výber, a tak aj v našom prípade padol výber športu na futbal,“ prezradil so smiechom Filip Sylvestr.
Obaja bratia začínali spoločne v útlom veku v Jupie Podlavice. Na celé obdobie v Jupie má Filip len tie najlepšie spomienky, vyzdvihuje parádnu partiu chalanov a skvelých trénerov ako napríklad Petra Štefaňáka, Ivana Štulajtera a svojho otca.
„Nikdy som vo futbale nevynikal, a určite som nepatril k tým najtalentovanejším, ktorí väčšinou dostávali prednosť v základnej zostave. Aký-taký zlom pre mňa prišiel v mladšom doraste, kedy sa nám počas jedného zápasu zranil stopér a my sme už na lavičke nemali žiadnych obrancov. Z nejakého dôvodu sa tréner Zdeno Rakyta rozhodol stiahnuť ma z kraja zálohy práve do stredu obrany.
Zápas mi nadmieru vyšiel a zrazu som objavil pozíciu, ktorá mi veľmi vyhovovala. Aj preto zo žartu hovorievam, že reálne som začal hrať futbal až v nejakých 15-16 rokoch, na čom sa moji bývalí spoluhráči vo Zvolene dodnes vedia veľmi dobre pobaviť, a radi mi to pri každej príležitosti pripomínajú,“ smeje sa Sylvestr.
Skúsenosti zbieral v Rakytovciach, cez Sliač a Lieskovec až do Zvolena
Po roku v áčku Podlavíc zamieril do Rakytoviec, ktoré hrali vtedajšiu tretiu ligu, a strávil tam niekoľko skvelých rokov. „Aj na toto obdobie spomínam veľmi rád, pretože som ako mladé ucho mal možnosť skúsiť mužský futbal na veľmi dobrej úrovni a odkukať čo to od skúsenejších spoluhráčov ako Marek Gašpar, Maroš Fojtík, či Daniel Kohút. A mal som možnosť učiť sa pod vedením trénerov ako napríklad Jozef Mores, Jozef Slobodník alebo Peter Lihan,“ doplnil.

Následne tento sympaťák si kvôli pracovnej vyťaženosti musel dať od futbalu takmer ročnú pauzu. Neskôr ho kamaráti z malého futbalu presvedčili, aby znovu začať hrávať aspoň za Sliač.
„Tam som strávil iba 6 mesiacov, po ktorých moje kroky viedli do Lieskovca, kam ma zavolal tréner Lihan. Po nejakom čase prišiel do Lieskovca tréner Ján Kováč, no bohužiaľ, tam sa situácia nevyvíjala dobre a klub úplne ukončil činnosť,“ prezradil.
Po konci Lieskovca bol už Sylvestr viac-menej dohodnutý na pokračovaní v Pliešovciach, ktoré vtedy hrali štvrtú ligu, ale na jeho veľké prekvapenie sa mu ozval tréner Ján Kováč.

Ďalej sa okrem iného dočítate:
- prečo je rád, že tréner Osrblia Špano bol vytrvalý,
- ako sa cíti v tíme Osrblia,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- čo považuje za svoje najväčšie futbalové zlyhanie,
- ktoré tímy považuje za najväčších rivalov,
- kto je jeho najväčším vzorom a najobľúbenejším športovcom,
- na akom jedle si pochutí a aký je kuchár,
- ktorý bizarný šport by najradšej zrušil
„Hovoril mi, že s Dušanom Tóthom dávajú vo Zvolene nanovo dokopy mužstvo v tej istej lige a pýtal sa, či by som mal záujem byť jeho súčasťou. Aj keď som počul kadejaké zvesti o predošlom fungovaní MFK Zvolen, slovo trénera Kováča bolo pre mňa dostatočnou zárukou, že to v klube bude už len lepšie a presne tak sa aj stalo. Veď ich nedávny postup do druhej ligy to len a len potvrdzuje,“ opísal svoj príchod do klubu spod Pustého hradu.
Stopér strávil vo zvolenskom drese dva roky. „Boli to naozaj fantastické dve sezóny. Veľmi rád na to spomínam a som nesmierne vďačný vedeniu, trénerom a spoluhráčom za túto príležitosť. Dodnes som v kontakte s viacerými chalanmi a prajem im len to najlepšie,“ doplnil.