SLIAČ. Kedysi najmodernejší kúpeľný dom na Slovensku je dodnes ozdobou kúpeľov Sliač.
Komplex kúpeľného hotela Palace je zaradený do registra pamiatok funkcionalistickej architektúry DOCOMOMO. Od roku 1998 je aj národnou kultúrnou pamiatkou.
Autorom tohto architektonického diela je pražský architekt Rudolf Stockar, ktorý s výstavbou začal v roku 1927. Pri položení základného kameňa bola aj Jozef Tiso.
Výstavba hotela trvala pätnásť rokov a dodnes je hlavnou budovou kúpeľného areálu.
Hotel je životným dielom
Konkurz na vypracovanie návrhu kúpeľného komplexu vypísalo ministerstvo verejného zdravotníctva v roku 1924. Vyhral ho spomínaný Stockar.
Z jeho návrhu vzišlo najprogresívnejšie a najmonumentálnejšie dielo.
O výstavbu sa postarala spoločnosť B. Seehofa a desiatky menších firiem. Stavali ho v dvoch etapách, prvá pozostávala z prác v reštauračnej časti, jedálne, kaviarne, baru a divadla a trvala dva roky.
Letisko Sliač pre stíhačky F-16 pripravené nie je. Rekonštrukcia sa posúva o ďalšie roky Čítajte Po ukončení prvej etapy začala výstavba druhej časti kúpeľného objektu - hotela Palace. V čase dokončenia bol najmodernejším kúpeľným domom na Slovensku.
„Svojím rozsahom, počtom reštauračných a kultúrno-spoločenských priestorov je celý komplex vnímaný ako jeden celok. V tom čase bol, a aj dnes je hlavnou budovou kúpeľného areálu,“ povedal Emil Šimončík, autor niekoľkých publikácií o histórii mesta Sliač.
Kúpeľný hotel Palace bol pre architekta R. Stockara životným dielom a navrhol ho dôsledne od celku až po zariadenie interiéru, nábytku, dokonca aj príbory v reštaurácii.
„Architekt týmto stavebným dielom prezentoval svoj ´kumšt´ najmä prostredníctvom krytých kolonád, lodžií, balkónov a výhľadov do prekrásneho prírodného prostredia. Toto dielo je dodnes považované za jednu z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb na Slovensku,“ doplnil.
Prvé analýzy a publikácie
História Sliačskych kúpeľov a ich infraštruktúry siaha až do 17. storočia, kedy sa miestne pramene stávali čoraz vyhľadávanejšími. Boli miestom návštev ľudí z rôznych vrstiev. Vtedy sa pre ne zaužívalo označenie teplice.
Historické pramene síce hovoria o ich liečivých „schopnostiach“, no ich účinok na rôzne druhy chorôb ešte známy nebol. Začiatky budúcich Sliačskych kúpeľov boli skromné, používalo sa iba najjednoduchšie vybavenie.
Postupne sa o nich hovorilo široko-ďaleko a pozornosť zbystrili aj vzdelanci a vplyvné osobnosti, ktoré ich skúmali a následne o nich písali knihy.
Každý z nich priniesol do tejto vedy nové poznatky.
Do skúmania prameňa sa pustil aj uhorský vedec Matej Bel. Výsledky nadobudnutých poznatkov publikoval v spise Kráľovskej spoločnosti vied v Londýne.
