ZVOLEN. Šitie a umelecká tvorba ju sprevádzajú celý život. Niet divu, že aj výber štúdia na strednej škole bol jednoznačný. Monikinou alma mater sa stala Stredná priemyselná škola odevná v Lučenci.
Nekonečnú studnicu nápadov a vízii pretavuje do hotových výrobkov a svoje skúsenosti odovzdáva nielen svojej dcére, ale aj záujemcom na kurzoch šitia a výtvarníctva.
Košele, vreckovky, motýliky, svadobné odevy, sukne, tričká, klobúky... Čokoľvek si zmyslíte, to ruky Moniky Michalíkovej zhmotnia do hotového produktu.

Nie je však iba podnikateľkou a výtvarníčkou, ale aj mamou troch detí. Značka vznikla práve popri jej tretej materskej.
Svet látok, nití a ihiel
„Ten sa mi stal psychohygienou a všetky starosti, trable, prúsery som pretavila do výrobkov. Ak ste sa rozhodli niečo kúpiť, tak vedzte, že si kupujete aj časť môjho života pretaveného do konkrétneho výrobku,“ s hrdosťou reprezentuje svoju tvorbu.
V dnešnej dobe je ručná práca skôr vzácnym javom, ako bežným fenoménom. Už iba zriedka stretnete šičku alebo výšivkárku.
Aj preto sa Monikine remeslo stretlo s obdivom i úžasom a o jej produkty majú záujem nielen zo širokého regiónu a Slovenska, ale putujú aj za hranice našej krajiny.
„Som polovičná Kysučanka a polovičná Podpolianka, čiže mám zastúpené vzory aj z týchto regiónov. V mojej tvorbe nájdete aj vzor Čičmian, ktorý vznikol na základe požiadavky zákazníka. Ten mi poslal fotku dreveničky a ja som ho spracovala v počítači a tak vznikla predloha na šitie,“ vysvetlila Monika.
S obcou Čičmany sa pustila aj do spolupráce. Košele nesúce známe vzory široko ďaleko majú aj milý odkaz. Desať percent z predaja každého kusu smeruje práve na podporu obce.