ZVOLEN. Polovica ľudí do gastroenterologickej ambulancie prichádza na vyšetrenie s relatívne banálnym problémom.
„ Ak by u nás fungoval systém stratifikácie pacientov, ľudia so závažnejšími príznakmi by mali šancu sa dostať k lekárovi skôr ako tí, ktorých napríklad len nafukuje alebo ich trápia kožné vyrážky či chronický kašeľ,“ hovorí gastroenterologička KATARÍNA MARCINEKOVÁ, ktorá ordinuje v poliklinike Novamed v Banskej Bystrici a vo Zvolene v nemocnici Agel.
Vo svojej ambulancii denne vybaví aj päťdesiat pacientov, v jednom až dvoch prípadoch za týždeň ide o rakovinu. Vysvetľuje, prečo vo svete rastie počet prípadov karcinómu hrubého čreva a vďaka čomu má výskyt rakoviny žalúdka klesajúcu tendenciu.
Radí, ako sa vyhýbať problémom s tráviacim traktom a tiež, aká prevencia sa ukazuje ako účinná proti vzniku čoraz častejších autoimunitných ochorení.
S akými problémami najčastejšie za vami chodia pacienti?
Najčastejším dôvodom na vyšetrenie u mojich pacientov je jednoznačne pozitívny FOB test – teda test na skryté krvácanie v stolici zistený pri preventívnej prehliadke. Za posledné dva až tri roky výrazne narástol počet pacientov, ktorí sú ku mne odoslaní práve z tohto dôvodu.
Ak sa pýtate na najčastejšie symptómy mojich pacientov, tak sú to rôzne ťažkosti so zažívaním - najčastejší symptóm je asi nafukovanie, ale aj bolesti brucha, diskomfort po jedle, strata na váhe, hnačky alebo zápcha, málokrvnosť, zvýšené pečeňové testy, ale aj chronický kašeľ, grganie, sťažené prehltávanie, nepohodlie okolo konečníka alebo kožné prejavy.
V rozhovore sa dočítate:
- do akej miery pri ochoreniach tráviaceho traktu zohráva úlohu genetika,
- prečo narastá počet mladých ľudí s výskytom rakoviny hrubého čreva,
- aká je najúčinnejšia prevencia voči rakovine hrubého čreva,
- ako zdravie tráviaceho traktu ovplyvňuje strava a lieky,
- či sa môže celiakia rozvinúť aj v neskoršom veku,
- prečo sa čoraz častejšie vyskytuje divertikulóza čriev u mladších pacientov,
- prečo by sa pacienti nemali báť kolonoskopie a endoskopie.
Koľko pacientov denne vyšetríte v ambulancii, prípadne viete, koľko kolonoskopií či endoskopií spravíte v priemere za deň?
V ambulancii denne vyšetrím priemerne okolo 20 až 25 pacientov. Ak však do toho zahrniem všetky osobné alebo telefonické konzultácie, predpisy liekov a bezlepkových potravín, je to aj okolo 40 až 50 pacientov.
V priemere urobíme denne približne 6 kolonoskopií a asi 5 gastroskopií, ale je to len môj odhad. Matematický priemer som nerátala, tiež by ma zaujímalo, aká je skutočnosť.
Na kolonoskopie a endoskopie máte vyčlenený jeden deň v týždni. Stalo sa vám však, že niekto za vami prišiel do ambulancie a vy ste zistili nejaký akútny problém a robili ste pacientovi nejaký akútny zákrok?
Nie je to celkom tak, endoskopie robíme každý deň, kolonoskopie štyri dni v týždni, ale jeden deň v týždni máme vyčlenený takmer len na kolonoskopie, vtedy urobíme do 10 výkonov.
Akútny problém sa vyskytne z času na čas, napríklad pacient intenzívne krváca z konečníka alebo zvracia krv, alebo mu zastane sústo jedla v pažeráku. Vtedy sa snažíme endoskopicky nájsť dôvod krvácania.

Ak ho nájdeme, pokúšame sa zastaviť krvácanie, ak je potrebné, sústo v pažeráku sa snažíme pomocou špeciálnych nástrojov buď rozdeliť na menšie časti a vytiahnuť ústami von, alebo zatlačiť do žalúdka.
Máte odsledované percentuálne, keď k vám príde pacient s problémami, v koľkých prípadoch ide o rakovinu a v koľkých o iný a snáď „menej“ závažnejší problém?
Pri prevažnej väčšine pacientov, ktorí prídu k nám do ambulancie, nejde o problém spôsobený rakovinou. Pri rakovine by som to odhadla na jeden až dva prípady týždenne, čo sú približne dve percentá vyšetrených pacientov.
Dovolím si tvrdiť, že možno aj polovica pacientov je odosielaná k nám na vyšetrenie s relatívne banálnym problémom.
Škoda, že v našich ambulanciách nemáme systém stratifikácie pacientov. Pacienti so závažnejšími príznakmi by mali šancu sa dostať k lekárovi skôr ako tí, ktorých napríklad len nafukuje alebo ich trápia kožné vyrážky či chronický kašeľ.

Do akej miery pri chorobách tráviaceho traktu zohráva úlohu genetika?
Genetika zohráva úlohu pri takých ochoreniach, ako je celiakia, nešpecifické črevné zápaly, ale aj pri nádorových ochoreniach. Prvostupňoví a druhostupňoví príbuzní chorých majú zvýšené riziko ochorenia, teda hovoríme o genetickej predispozícii.
Ochorení viazaných priamo na gény nie je našťastie až tak veľa. Ide napríklad o geneticky podmienenú formu chronickej pankreatitídy s vysokým rizikom rakoviny pankreasu, geneticky viazané polypózne črevné syndrómy alebo geneticky podmienený nepolypózny kolorektálny karcinóm. S tými sa stretávame v praxi pomerne zriedka. V mojom prípade by sa tieto prípady dali zrátať na prstoch rúk.
Obezita a málo pohybu sú zlou kombináciou
Slovensku patrí smutné prvenstvo pri výskyte rakoviny hrubého čreva a patrí medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na kolorektálny karcinóm. Prečo je podľa vás tomu tak? Zanedbávanie preventívnych prehliadok, genetika, životný štýl alebo je to niečo iné?
To je ťažká otázka. Sme malá krajina a máme takéto prvenstvo. Najskôr by v tom mohla byť kombinácia viacerých faktorov nezdravého životného štýlu na našom území, ako sú fajčenie, alkohol, obezita, konzumácia množstva mäsa a údenín, ale aj zanedbávanie prevencie, ktorá sa zdá byť účinná, ale nikde na svete nie je obľúbená. Genetika tam zrejme nebude zohrávať kľúčovú úlohu.
Podľa štatistík v posledných rokoch narastá výskyt rakoviny hrubého čreva aj u mladých ľudí. Prečo?
Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú nárast výskytu rakoviny hrubého čreva v USA v populácii do 50 rokov, objavuje sa dokonca aj u násťročných. Aj inde v západnom svete sledujeme nárast o približne dve percentá ročne a nejde o výskyt spojený s genetickými faktormi.
Ide o takzvaný sporadický karcinóm hrubého čreva. Pri jeho vzniku nezohráva úlohu rasová príslušnosť, genetická predispozícia, ale predpokladá sa vplyv faktorov prostredia, aj keď nevieme akých.
Z analýz sa zatiaľ ukazuje ako rizikový faktor pre rakovinu hrubého čreva pred päťdesiatkou obezita a sedavý životný štýl, veľký nárast hmotnosti po osemnástke, viac ako dva sladené nápoje denne a nízky príjem vitamínu D.
Problémom je, že práve u mladších pacientov sa diagnostikuje rakovina v pokročilom štádiu, v ich prípade sa zdá byť rakovina hrubého čreva agresívnejšia a s horšou reakciou na liečbu. Častejšie ide o rakovinu ľavej strany hrubého čreva a konečníka. Na Slovensku nebol napodiv v tejto vekovej kategórii sledovaný nárast.
Všeobecná zdravotná poisťovňa ale uhrádza FOB test na prítomnosť krvi v stolici ako súčasť preventívnej prehliadky po štyridsiatke a mnohí pacienti sú tak zahrnutí do skríningu už v tomto veku.
Každopádne by sa rakovina hrubého čreva už nemala považovať za ochorenie viazané na vek a taký symptóm ako krvácanie z konečníka by mal byť endoskopicky vyšetrený aj v mladšej vekovej populácii.

Aká je najúčinnejšia prevencia proti rakovine hrubého čreva?
Hlavne zdravý životný štýl a jednoduché pravidlo – všetko s mierou. Neprejedať sa, udržiavať si hmotnosť a pohybovať sa. O alkohole platí, že je to karcinogén prvej triedy a nepoznáme hranicu, pri ktorej by bola jeho konzumácia ešte bezpečná a nezvyšovala riziko tvorby rakoviny. Našla som aj taký zaujímavý údaj, že už 1,5 litra vína týždenne zvyšuje riziko rakoviny.
Ďalej treba konzumovať menej výrobkov zo spracovaného mäsa, vyhýbať sa preprážaným tukom – grilovaniu a vyprážaniu. Každý by mal zaradiť do jedálnička dostatok ovocia, zeleniny a vlákniny – 5 kúskov ovocia a zeleniny denne.
Cigarety neprinášajú človeku nič dobré, ak sa máme radi, mali by sme na ne zabudnúť. Ospravedlňujem sa fajčiarom, lebo viem, že je ťažké prestať, pravdepodobne začali mladí a je to prostriedok na zvládanie stresu, ale sú mimoriadne škodlivé.
Vhodné je aj obmedziť príjem sladených nápojov, ale tým to nekončí. Treba sa popýtať blízkych na výskyt rakoviny v rodine. Ak máme v rodine niekoho s polypom hrubého čreva alebo rakovinou hrubého čreva, je rozumné absolvovať vo veku 40 rokov kolonoskopiu a nespoliehať sa na test vzorky stolice. To isté platí aj pre pacientov s chronickým zápalom hrubého čreva.
Ak je aj rodinná anamnéza čistá, aj tak si po štyridsiatke nájdite čas na preventívnu prehliadku u praktického lekára, urobte si test na skryté krvácanie v stolici, a to každé 2 roky. Ak bude zakaždým negatívny, je veľmi nepravdepodobné, že zomriete na rakovinu hrubého čreva, v prípade pozitivity vás čaká kolonoskopia.
Viacerí odborníci a aj vy sama hovoríte, že medzi rizikové faktory rakoviny hrubého čreva patrí aj častá konzumácia červeného mäsa, ale aj spracovaného mäsa – teda salámy, šunky, paštéty. Dokonca párky a klobásy patria do kategórie karcinogénu skupiny jeden, kde patria aj cigarety.
Áno, ide o karcinogény prvej triedy. Sú dôkazy o tom, že daná látka dokáže zapríčiniť vznik rakoviny, ale to neznamená, že všetky karcinogény prvej triedy sú rovnako nebezpečné, ale že je najsilnejšia miera dôkazov, že rakovinu spôsobujú.
Epidemiologické štúdie potvrdili, že vysoká konzumácia červeného alebo spracovaného mäsa zvyšuje riziko niekoľkých druhov rakoviny. Je množstvo dôkazov o tom, že denná konzumácia 20 až 50 gramov spracovaného mäsa zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva o 20 percent.
Nitráty a nitrity v spracovaných mäsových výrobkoch sa používajú ako konzervanty a metabolizujú v tele na karcinogénne látky.
Celkovo, do akej miery môže zdravie tráviaceho traktu a celkové zdravie ovplyvniť strava?
Podstatnou mierou. Zmena životného štýlu, urbanizácia aj produkcia spracovaných potravín viedla k výrazným zmenám v jedálničku. K jedlu sa dostávame ľahko. Konzumujeme stravu s vysokým obsahom energie, tukov, voľných cukrov a soli, ale vo väčšom množstve, ako potrebujeme k životu.
Potrebovali by sme sa nasmerovať k čerstvým nespracovaným lokálnym potravinám, zelenine, ovociu, strukovinám, obilninám a mliečnym výrobkom, dopestovať ich v „pote tváre“ – tým myslím fyzickú námahu, a zvrátiť tak stúpajúci trend kardiovaskulárnych a nádorových ochorení.
Aké ochorenia tráviaceho traktu sú najčastejšie spôsobené zlým stravovaním?