ZVOLEN. Michal Ivan sa už v pomerne mladom veku zaradil medzi opory slovenskej reprezentácie.
V 24 rokoch reprezentoval Slovensko už na štyroch svetových šampionátoch, v niektorých prípravných dueloch viedol výber trénera Ramsayho aj s kapitánskym céčkom na hrudi.
Je šiestym najmladším debutantom v histórii slovenskej extraligy, získal prestížny mládežnícky Memorial Cup, v roku 2021 sa s materským Zvolenom stal majstrom Slovenska.
A tak nečudo, že o Michala Ivana sa začali zaujímať aj kluby z NHL. Aktuálne sa však pripravuje v českom Liberci už na svoju štvrtú sezónu v drese „Bielych tigrov“.
So sympatickým a usmievavým obrancom sme detailne prebrali účinkovanie Slovenska na nedávnych majstrovstvách sveta v Česku, jeho klubovú sezónu, záujem z NHL a došlo aj na futbalové Euro.
Najviac medailí z majstrovstiev má Lašák, dve získal Čierny. Prehľad zvolenských hokejistov na svetových šampionátoch Čítajte Ako by ste s odstupom času zhodnotili účinkovanie Slovenska na nedávnom šampionáte v Česku?
Niektoré zápasy nám nevyšli podľa predstáv. Je to škoda, že sme neurobili krok navyše a neuhrali nejaký väčší úspech, pretože náš tím mal na viac. Osobne ma to mrzí.
Väčším úspechom myslíte postup zo štvrťfinále ďalej?
Určite. Škoda, že nám to s Kanadou nevyšlo. Celkovo nám ušiel úvod zápasu a proti takému súperovi je už ťažšie hrať za stavu 0:2.
Čo nám teda chýbalo, aby sme postúpili do štvrťfinále z lepšieho umiestnenia, a čo nám chýbalo v dueli s Kanadou?
Niekedy sme hrali zbytočne nervózne. Ukázalo sa to hlavne v prvom zápase proti Nemecku, kde sme veľmi chceli hrať, každý chcel pomôcť tímu, lenže sme riešili situácie individuálne a bolo vidieť, že to takto fungovať nebude. V ďalších zápasoch sa to zlepšilo, ale celkovo sme tam mali pasáže, ktoré sme hrali mierne nervózne a viackrát sme si sami nepomohli. Škoda, že sme niektoré momenty nezvládli podľa predstáv.
Cítili ste tlak na vaše výkony od fanúšikov, médií či trénerov?
Určitý tlak bol, ale každý z nás je profesionál a každý z nás sa s tým vie vyrovnať.
Čítali ste s chalanmi počas šampionátu komentáre na sociálnych sieťach?
Nie, vôbec som ich nečítal. Voľného času na majstrovstvách sveta je málo a snažím sa ho využiť na regeneráciu alebo si zavolať s rodinou a trošku sa odreagovať od hokeja, takže na toto nemám čas a nerobím to ani na klubovej úrovni.
S kým ste boli na izbe?
S Martinom Faškom-Rudášom. My sme spolu v Liberci už tri roky, takže tri roky bývame spolu na izbe aj v klube počas tripov. Už vieme o sebe asi všetko, aj to, kto v akom čase čo robí, takže nás dvoch už nemôže nič prekvapiť (smiech). Plus je z Horehronia, takže si rozumieme aj v tomto smere.
Dúfa, že sa stanú druhým Třincom. Tamáši má za sebou prvú sezónu v Česku Čítajte Za mňa ste najlepší zápas odohrali proti USA, súhlasíte?
Určite súhlasím. Mrzí ma, že sme na to nedokázali úplne nadviazať ďalej na tie prvé dve tretiny proti nim. Ak by sme tak hrali každý jeden zápas, tak si myslím, že by z toho mohol byť aj väčší úspech.
A ktorý zápas bol podľa vás najhorší?
Hneď prvý proti Nemcom, nehrali sme ako tím, nehrali sme systém, akým sme sa chceli prezentovať. Nepomáhali sme jeden druhému. Po zápase sme si sadli, porozprávali sa a padlo to na úrodnú pôdu.
Ďalší bol duel proti USA, kde sme prvé dve tretiny hrali presne to, čo nám vštepoval aj tréner Ramsay, a takto sme sa chceli prezentovať celý turnaj. Škoda tretej tretiny, kde si už Američania vytvorili tlak a padli im tam góly, ale aj predĺženie sme zvládli veľmi dobre.
Ako si spomínate na váš krásny gól proti Švédsku? Sám ste si akciu založili, našli vhodnú pozíciu pred bránou, puk sa po osi Slafkovský – Tatar dostal opäť k vám.
Mali sme viac času, tak sme si to už vzadu dobre rozohrali, a už keď sme prehrávali 0:5, tak som si povedal, že už keď som rozbehnutý, tak idem podporiť chalanov dopredu. Pekne sme si to nahrali, Ďuro (Juraj Slafkovský, pozn. autora) to krásne hodil na Trta (Tomáš Tatar, pozn. autora), ten mi to prihral cez ihrisko a ja som puk už len upratal do prázdnej brány. Aj keď v konečnom dôsledku tento gól nič neznamenal, som rád, že mi to tam padlo.
Mimochodom, je trofej pre majstrov sveta podľa vás v správnych rukách?
Z tých zápasov, ktoré som mal možnosť vidieť, sa mi zdalo, že boli nastavení správnym smerom, išli si za svojím cieľom. Môžem dať pred nimi len klobúk dole, titul si Česko zaslúžilo.
Mal by podľa vás Craig Ramsay ostať ešte pri tíme minimálne na olympijskú kvalifikáciu?
Bolo by to najlepšie riešenie. Za tie roky už pozná hráčov, aj hokejisti, ktorí chodili na zrazy a majstrovstvá sveta, vedia, čo od nich chce, vedia, aký systém sa hrá, takže na kvalifikáciu by mal ostať pri našej reprezentácii. A za mňa pokojne aj na ďalšie majstrovstvá sveta, ak bude mať on chuť a motiváciu, ja by som sa teda nenahneval (úsmev).
Pochvalu od Ramsayho si váži, na šampionát v Česku sa neupína. Mudrák sa chce stále zlepšovať Čítajte Aký máte vzťah s Craigom Ramsaym?
Mám s ním dobrý vzťah. Pomáhal mi v mnohých veciach, vždy na každom zraze sa so mnou porozpráva, povie mi, čo odo mňa očakáva. Ide z neho charizma a má obrovský rešpekt. Vždy sa teším, keď sa s ním môžem stretnúť.
Máte len 24 rokov, hrali ste už na 4 šampionátoch, od reprezentačných trénerov idú na vaše výkony len chvály, máte dôveru, počas prípravných zápasov ste boli kapitánom reprezentácie. Ako to beriete?
Hlavne som rád, že stále dostávam príležitosti a pozvánky z reprezentácie, trénerom sa snažím odvďačiť svojimi výkonmi na ľade. V každom zápase sa snažím urobiť pre mužstvo všetko a odviesť čo najlepšiu robotu. Takisto sa snažím hrať aj pre fanúšikov, aby sme ich zabavili, spravili šou a užili si to spolu s nami.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako sa zrodil Ivanov prerod z útočníka na obrancu,
- ako si spomína na play-off v Liberci, s ktorým skončili vo štvrťfinále,
- ktoré kluby NHL sa o neho v tejto sezóne zaujímali,
- či v novej sezóne začne v Liberci,
- ako vníma, že sa z českej extraligy dá dostať do NHL,
- ako si spomína na svoj prvý extraligový zápas, v ktorom nastúpil ako 15-ročný,
- ako prežíval výhru Slovenska nad Belgickom na Eure.
Všetci hovorili najmä o Martinovi Pospíšilovi a úplne zaslúžene. Nám prezradil váš mládežnícky tréner Pavel Igríni, že vy ste s ním dokonca hrali v jednom útoku, ešte predtým, než z vás tréneri spravili obrancu. Ako si spomínate na tieto časy?
Keď som s ním hrával v útoku, to sme mohli byť šiestaci alebo siedmaci. Tretím do partie v našom útoku bol ešte Maťo Dodok, ale ten sa už hokeju nevenuje. Stále sme hrali spolu, veľakrát nám vychádzali všetky naše kombinácie. Spomínam na to s úsmevom. Aj teraz počas majstrovstiev sveta sme s Matesom zaspomínali na tieto časy (úsmev).
Ako sa vlastne zrodil váš prerod z útočníka na obrancu?
