ZVOLEN. Predpokladom pre úspech je pokora. A tá nechýba talentovanej Zvolenčanke Alžbete Gargulákovej, ktorá od malička vynikala vo viacerých športoch. Veľké úspechy dosiahla v atletike, ale postupne zvíťazil biatlon.
Práve 18-ročná športovkyňa patrí spolu s Emou Kapustovou alebo sestrami Remeňovými medzi nastupujúcu generáciu slovenských biatlonistiek. Mladá športovkyňa však vie, že je pred ňou ešte dlhá a náročná cesta.
Študentka Športového gymnázia v Banskej Bystrici má za sebou len druhú zimnú sezónu, medzi jej vrcholy patrili olympijské hry mládeže v kórejskom Gangwone, juniorské majstrovstvá Európy a juniorské majstrovstvá sveta.
Garguláková je členkou Otchenash Team, kde ju 5 rokov trénovala Natália Otschenash, neskôr bola preradená ďalším trénerom Martinom Otčenášom do staršej tréningovej skupiny tímu, kde sa na letnú sezónu pripravuje napríklad aj s Emou Kapustovou.
Bude jej chýbať všetko okrem kočovného života. Nič neľutujem, hovorí Ivona Fialková na konci kariéry Čítajte Od malička ste športovali, základom všetkého bol beh. Kde a kedy sa zrodila vaša vášeň k behu a športovaniu ako takému?
Asi už v škôlke, kde som sa rada pretekala s chalanmi (úsmev). Prvýkrát som začala trénovať atletiku ako 8-ročná pod vedením trénera Miroslava Bradu. Trvalo to približne dva roky, potom som prešla ku trénerovi Pavlovi Kováčovi do Dukly Banská Bystrica a do konca mojej atletickej kariéry som bola s ním.
V atletike ste dosiahli naozaj pozoruhodné výsledky. Ste majsterkou Slovenska v cezpoľnom behu, letnom biatlone, ste držiteľkou viacerých slovenských mládežníckych bežeckých rekordov z roku 2019. Na jednej strane je vaša všestrannosť obdivuhodná, na strane druhej, musel prísť zlom a rozhodnutie venovať sa naplno jednému športu. Kedy to prišlo, ako sa to zrodilo a prečo práve biatlon?
Istý čas, v roku 2018, som naraz robila volejbal, atletiku aj biatlon. Potom som s biatlonom prestala, v tom čase ma až tak nebavil. Neskôr v roku 2019 som skončila aj s volejbalom a venovala sa len atletike.
Keď som prišla na Športové gymnázium do Banskej Bystrice, tak sa môj atletický tréner Kováč dohodol s trénerom bežeckého lyžovania, aby som išla s nimi na sústredenie. Vtedy sa mi zapáčilo bežecké lyžovanie, tak som začala popri atletike aj behať na lyžiach, neskôr som pridala streľbu.
Potom som sa asi dva roky venovala atletike a biatlonu, ale už toho bolo veľa. Nestíhala som naplno trénovať dva športy, tak som si musela vybrať. Bolo to veľmi ťažké, pretože som si nechcela vyberať.
Neskôr som sa zranila a nemohla som dva mesiace vôbec behať, vtedy sa mi znova zapáčil biatlon a keďže bolo nutné vybrať si jeden šport, rozhodla som sa pre biatlon, keďže mám rada kombináciu strieľania s bežeckým lyžovaním.
Prejdime už pomaly ku skončenej sezóne 2023/2024, ktorá bola len vašou druhou kompletnou a razom ste sa zaradili medzi nádeje slovenského biatlonu. Ako ju hodnotíte?
Bola to veľmi poučná sezóna, našli by sa v nej plusy aj mínusy. Nájdu sa aj nejaké dobré momenty, ale hlavne mi táto sezóna otvorila oči. Zistila som, kde mám rezervy a na čom musím popracovať.
V čom máte najväčšie rezervy?
Je to streľba, najmä v stoji. Na nej musím ozaj poriadne popracovať, nemám v nej istotu. Samozrejme, pracovať musím aj na behu a na korčuliarskej technike.
Veľký návrat. Paulína Bátovská Fialková sa po roku vracia do biatlonového kolotoča Čítajte Ďalej sa okrem iného dočítate:
- čo urobila Garguláková, že napokon diskvalifikovali celú slovenskú štafetu v Gangwone,
- ktoré preteky považuje za svoje najlepšie v uplynulej sezóne a prečo,
- čo sa udialo v štafete na MS juniorov, kde svoj úsek výborne bežala, na ležke dobre strieľala, ale v stojke prišlo veľké zaváhanie,
- či jej chyby boli najmä o psychike,
- na čom musí smerom do budúcna popracovať,
- či jej viac vyhovujú šprinty alebo vytrvalostné preteky,
- ako vníma návrat Anastasie Kuzimovej a Paulíny Bátovskej Fialkovej,
- aké má najbližšie plány a či ju môžeme v zime uvidieť v IBU Cupe alebo Svetovom pohári
Od malička snívate o účasti na olympijských hrách, predpokladám, že olympijské hry mládeže v Gangwone boli takým čiastkovým splneným snom.
Áno, olympiáda je môj sen. Olympijské hry mládeže boli veľmi zaujímavé, ale netvrdila by som, že to splnilo moje sny a ciele. Zhodnotím to tak, že ako odrazový mostík to bolo dobré.
Ako s odstupom času hodnotíte vaše účinkovanie v Gangwone, kde ste skončila vo vytrvalostných pretekoch na 22. mieste a v šprinte na 18. priečke?
V Gangwone som pokazila, čo sa dalo. Neviem, či to bolo zo stresu, že som bola na prvom obrovskom podujatí, ale určite som očakávala od seba lepšie výsledky a aj som na ne mala.
Olympijské hry mládeže mi dali veľkú facku. Po bežeckej stránke som na tom bola veľmi dobre, pohybovala som sa medzi top 10, ale vždy som to pokazila na streľbe.
