SLIAČ. Medzi hodnotné sakrálne pamiatky v meste Sliač nepochybne patrí kaplnka sv. Hildegardy.
Vznik kaplnky úzko súvisí s rozvojom tunajších kúpeľov v 19. storočí, keď sa zvesti o liečivom prameni rozniesli do širokého okolia, až do ríše Habsburgovcov.
Mestečko začali navštevovať vysokopostavené osobnosti. S tým súvisí aj zvyšovanie úrovne kúpeľov a neustále zveľaďovanie. V 19. storočí sem zavítali aj príslušníci habsbursko-lotrinskej dynastie.
Rekonštrukcia hlavného ťahu cez mesto je vo finálnej fáze, urobia aj synchronizáciu semaforov Čítajte Postavenie kaplnky v areáli kúpeľov
„Významnou osobnosťou vo vzťahu k Sliaču bol Arcivojvoda Albrecht Fridrich Rakúsko-Tešínsky, tiež pochádzajúci z habsburského rodu. Pôsobil predovšetkým vo vysokých vojenských funkciách ríše. V rokoch 1851 – 1859 bol uhorským miestodržiteľom a vtedy spoznal i Sliač,“ priblížil Emil Šimončík, autor niekoľkých publikácií o histórii mesta Sliač.
Za manželku mal dcéru Ľudovíta I., bavorského kráľa, Hildegardu Luisu Bavorskú. „A práve Albrecht a Hildegarda sa zaslúžili o postavenie kaplnky v areáli kúpeľných prameňov ako prejav vďaky za zlepšenie svojho zdravotného stavu po liečení v sliačskych kúpeľoch,“ pokračoval.
Spolu mali troch potomkov Máriu Teréziu, Karla Albrechta a Matyldu Máriu. Dospelosti sa však dožila iba prvá menovaná.
Do Sliača sa prišla liečiť
Jedno leto sa sem prišla liečiť aj Hildegarda. Bola to vzdelaná a pobožná žena. Zomrela mladá vo Viedni, nedožila sa ani štyridsiatich rokov.
Vo svojom živote hľadala nádej a útechu v Bohu. „Osobitne sa obracala s prosbou k nemeckej svätici Hildegarde. Kaplnku pôsobivého štýlu v duchu klasicizmu vybudovali v roku 1855 v prekrásnom prírodnom prostredí v tesnej blízkosti prameňa Adam a dali jej za patrónku svätú Hildegardu, abatišu v Rupersburgu pri Bingene a posvätil ju banskobystrický biskup Dr. Štefan Moyzes,“ vysvetlil Šimončík.
Odvtedy až dodnes táto vzácna historická a architektonická pamiatka pripomína okoloidúcim dve jedinečné ženy, ktoré mali rovnaké meno.
Pôvodná kaplnka bola menšou stavbou s obdĺžnikovou loďou. „Zvonku ju v tom čase, rovnako ako i dnes, spestruje klasicistické stĺporadie. Okrem hlavného oltára je tu aj jeden bočný oltárik.“
V interiéri na strope lode sa zachovali pôvodné nástenné maľby znázorňujúce portréty štyroch evanjelistov - sv. Marka, sv. Matúša, sv. Lukáša a sv. Jána.
Nie je to iba práca, ale aj životné poslanie. Zdravotné sestry denne zachraňujú ľudské životy Čítajte Rekonštrukcie a súčasný vzhľad
Kaplnka bola v druhej polovici tridsiatych rokov minulého storočia stavebne upravovaná a rozšírená. Stavebnými prácami sa však klasicistický vzhľad nenarušil.
„Do vežičky v strednej časti kaplnky bol umiestnený zvon, ktorý bol dovtedy upevnený na blízkom strome. Interiér pristavenej časti originálnymi maľbami doplnil známy maliar a reštaurátor Jozef Hanula. Išlo o maľby Najsvätejšej Trojice a patrónky kaplnky sv. Hildegardy,“ doplnil Šimončík.
V povojnových rokoch bola viackrát opravovaná reštaurátorom Ľudovítom Štrompachom. V interiéri upútajú pozornosť dve rozmernejšie olejomaľby na plátne s témou Poslednej večere a Ukrižovania Krista.
Od postavenia kaplnky sa o jej správu starali v minulosti hájnická, dnes sliačska farnosť s takmer dvadsiatkou kňazov.
Zvolen predlžuje prevádzku mestských kúpeľov, no najprv musí opraviť bazén za desaťtisíce Čítajte „Tu sa konali sväté omše a pobožnosti, ktoré vykonávali nielen kňazi miestnej farnosti, ale aj kňazi, ktorí prišli na liečebný pobyt, dokonca i zo zahraničia. Zo známejších cirkevných a národných osobností tu omše slúžili Andrej Hlinka, prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso, biskup Dr. Eduard Necsei, archeológ Juraj Macák a ďalší. V septembri 1944 tu pre Francúzov, ktorí bojovali v SNP, slúžil svätú omšu abbé Jean Geysseli,“ priblížil Šimončík.
Tiež doplnil, že kaplnku sv. Hildegardy v Sliači si vážia domáci obyvatelia i návštevníci a pacienti kúpeľov.
„Pre potechu sŕdc, duší a očí slúži už viac ako poldruha storočia a bude klenotom areálu kúpeľov i mesta Sliač aj v budúcnosti,“ dodal.
Pre jej historické a umelecké hodnoty je zapísaná v štátnom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
