ZVOLEN. Keď vstúpi do miestnosti, počujú ho všetci. Jeho príznačný hlas napovedá, kto prah dverí prekročil stále sviežim krokom. Nik iný, ako divadelný herec Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene Janko Selecký.
"Žena mi hovorí, aby som sa tam išiel vykecať, že nech už doma toľko nerozprávam," smeje sa.
Ikona divadelných zvolenských dosiek bude 23. mája oslavovať jubileum. "Veru, 75 budem mať," hovorí. Či je to na ňom poznať? Ani náznakom. Divadlo ho stále baví a napĺňa pocitom šťastia.
Bábkové divadlo aj televízia
"Pracoval som v Banskej Bystrici v bábkovom divadle, ale našťastie tam boli dvaja ľudia, ktorí mi povedali, že mám umelecké rysy. To bol spisovateľ, dramaturg Jožko Mokoš a riaditeľ Kmeť. Tak mi povedali, Janko, skús ísť do Bratislavy na herecké konzervatórium. Tak som sa ja veru tam aj vybral. Skúšky som urobil, prišiel mi list, že môžem nastúpiť. Potešil som sa, ale aj bál. Je to ťažká dráha, toto umenie," spomína.
Janko sa v Bratislave aj narodil a k divadlu mal blízky vzťah odjakživa.
Po narodení povedali rodičom, aby ju dali do ústavu. Dievča s downovým syndrómom búra všetky predsudky Čítajte "Stalo sa to, že potom mi zomrela mamička. Rozmýšľal som, kde v Bratislave ísť robiť. Bol som poprosiť v československej televízii, no nezobrali ma. Stretol som vo výťahu jedného pána, dali sme sa do reči. Slovo dalo slovo a zobral ma za rekvizitára. Boli to moje najkrajšie štyri roky života. Videl som a pracoval som so všetkými hercami, robil som všetky inscenácie. To mi dalo veľmi veľkú školu," opisuje.
V roku 1974 mu ponúkli angažmán vo Zvolene, kde aj zostal. Začínal v inscenácii Radúz a Mahuliena, ktorou zároveň začínal prvý ročník Zámockých hier zvolenských.
Viac ako 130 postáv, režírovanie aj rola Mikuláša
"Patrí k najstaršej generácii hercov v DJGT. Na jeho psychofyzické dispozície, príjemne zafarbený hlas a dobrú fyzickú kondíciu sa spoliehali prakticky všetci režiséri divadla a tak o jeho neobyčajnej využiteľnosti svedčí, že od svojho nástupu v roku 1974 vytvoril vyše 130 postáv najrôznejších typov a charakterov," píše o ňom divadlo.
Hral bačov, dôstojníkov, robotníkov, farárov alebo aj elegánov. Zahral si v komédiách, ale neboli mu cudzie ani tragédie. Tam ale jeho láska k divadlu neskončila. Začal sa mu venovať aj z úlohy asistenta réžie, až dokým sám nerežíroval niekoľko ochotníckych hier, napríklad v Detve, Dúbravách, Sebechleboch, Železnej Breznici, Babinej alebo Novej Bani.
„Bolo veľa divadelných súborov. Bola radosť chodiť medzi ochotníkov. Keď som videl kultúrny dom, mal som veľkú radosť. My sme boli ako veľká rodina. A to je to krásne, bola to aj výchova pre mládež. Robilo mi to obrovskú radosť. Nemôžem zabudnúť aj na niekoľko výhier v súťažiach. Doslova som upísal dušu divadlu," hovorí.
“Môžem ďakovať žene, že naše deti dobre vychovala a že som toto mohol celý život robiť. Ja som bol z domu stále preč.
„
A nielen divadlu. Časom sa dostal k postave bradatého muža v červenom kostýme, ktorá bola dlhodobo v regióne spájaná práve s tvárou Seleckého. Mikuláša niekedy hral aj štyridsaťkrát za mesiac a na presuny ho často čakalo špeciálne vozidlo. "Raz ma dokonca viezli poprašovacím lietadlom," spomína.
Herecká ikona oslávi vzácne životné jubileum, divadlo bolo jej druhým domovom Čítajte Oslavujú rovnaké jubileum
Jubileum tento rok oslavuje spolu so svojím domovským divadlom, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1949. Rovnaký rok sa píše aj v Jankovom rodnom liste.
Jeho tvorivé chvíle vôbec nezahodil do kúta. Sám sa na obsadzovanie pýta a divadelný kostým ešte na klinec nevešia. "Uvidíme, dokedy budeme narodeniny oslavovať, ale zahrám si ešte veľmi rád," dodáva s úsmevom.
Od sezóny 2011/2012 nastúpil na dôchodok a v umeleckom súbore DJGT pôsobí ako hosť. Mesto Zvolen mu udelilo Čestné uznanie za rozvoj kultúry v okrese, rovnaké ocenenie mu prišlo aj z Banskej Bystrice.
V roku 2011 si prevzal Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre zvolenské divadlo. Darčekom k sedemdesiatke bola aj Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla.
Nemožno nespomenúť aj bronzovú cenu Matice slovenskej za rozvoj ochotníckeho divadla a zachovávanie tradícií a odkazu našich predkov, ktorú si prevzal pred dvoma rokmi.
Voľné dni si užíva na svojej chalupe v Detve, kde sa môže venovať svojim ďalším koníčkom. "Buďme na seba dobrí, chcem všetkých o to poprosiť, aby sme sa tešili jeden z druhého a hlavne, nech sme zdraví," odkazuje na záver.
