ZVOLEN. Aj keď uplynulá sezóna bola z pohľadu HKM Zvolen jednou z najhorších v extraligovej histórii klubu, pár pozitív by sa v nej dalo nájsť. Jedným z nich je aj osobný rast skúseného obrancu Jozefa Sládoka.
Ten sa po zranení Mareka Viedenského dokonca stal kapitánom Zvolena. A to Sládok začínal sezónu ako ôsmy obranca. Postupne sa však tvrdou drinou prepracoval medzi lídrov zvolenskej kabíny.
Odchovancovi zvolenského hokeja nebola takáto pozícia cudzia, keďže ako kapitán viedol Detvu, ale aj Trenčín. V 50 zápasoch zaznamenal tento nekompromisný bek 5 gólov a 15 asistencií, so 114 trestnými minútami sa stal druhým najtrestanejším hráčom klubu a fanúšikovia HKM si ho zvolili za hráča mesiaca december.
Sládok patrí k hráčom, proti ktorému nechce hrať žiadny súper, ale vo svojom tíme by ho privítal. Nečudo. Zdobí ho tvrdá hra a je o ňom známe, že rád vyhľadáva pästné súboje na ľade.
Vedenie Zvolena si služby tohto hráča cení natoľko, že mu ponúklo novú zmluvu. Klub sa dohodol s Jozefom Sládokom na novej ročnej zmluve. S týmto urasteným bekom sme prebrali uplynulú sezónu, ale aj jeho štýl hry a bitky v hokeji ako také.
V Česku si najskôr musím vybudovať meno, hovorí obranca Mudrák. Vráti sa ešte do reprezentácie? Čítajte Pred pár dňami ste podpísali novú zmluvu so Zvolenom, v materskom klube začnete už štvrtú sezónu, takže sa dá predpokladať, že doma sa cítite dobre?
Áno, som spokojný, že som tu ostal. Je to môj materský klub, tu som vyrastal.
Nasledujúca sezóna bude teda vaša štvrtá v rade v HKM. Za ten čas ste s klubom získali bronz a striebro, majstrovský titul vám chýba. Bolo aj to motiváciou na predĺženie kontraktu vo Zvolene?
Určite. Zvolen má vždy najvyššie ambície, chcel som ostať doma a v mužstve, ktoré má vždy najvyššie ambície.
Prejdime k uplynulej sezóne, ktorá patrila medzi najhoršie v histórii Zvolena. My sme ju už rozobrali aj s generálnym manažérom, aj s prezidentom klubu, vy ste po zranení Mareka Viedenského boli kapitánom tímu. Aké ťažké bolo motivovať tím a ako ju hodnotíte s odstupom času?
Veruže bola to dosť kostrbatá sezóna. Začali sme výborne, ale postupom času to začalo škrípať. Po prvej reprezentačnej pauze prišli prvé neideálne výkony. Vtedy som ešte ani ja netušil, čo všetko z toho môže byť. Myslel som, že to je normálna kríza, z ktorej sa dostaneme.
Potom odišli tréneri Oremus s Kmečom, ale stále to nebolo najhoršie. Po ich odchode sme mali akési obdobie tápania. Vďakabohu, že nás podržal tréner Javorčík. Počas jeho pôsobenia na lavičke sa neustále hľadal tréner. Vedenie klubu a ani mužstvo nebolo pripravené na to, že odíde trénerská dvojica Oremus s Kmečom.
Napokon prišiel Jamie Russell, ktorý najskôr doniesol do kabíny pozitívny impulz, znovu sa to pozdvihlo, ale po čase to opäť upadlo. Už v predkole play-off sme mali problém prejsť cez Mikuláš. Dostávali sme góly príliš ľahko a nakoniec sme vypadli s Michalovcami, ale treba uznať, že v sérii proti nám boli lepší.
Oremusa nemal presviedčať, aby ostal. Prezidenta HKM Zvolen mrzí, že v kabíne nebol ráznejší Čítajte Vy sám ste neraz pred novinármi hovorili, že sa o kríze stále rozprávate, ale že už dosť bolo rečí, treba činy, ale jednoducho to nešlo...
Motivácia bola, každý kto hral v tíme, chcel byť úspešní, aj keď bolo niekedy cítiť, že mužstvo nedrží pokope. Môžem však vyhlásiť, že to neboli problémy s medziľudskými vzťahmi. Celkovo nebola kabína zlá, no chýbala jej väčšia emócia. Ani neviem ako to nazvať. Bola taká nijaká. Celé to bolo nepochopiteľné a čudné.
Vedenie klubu už povedalo, že legionári si jednoducho nesadli. Ani angažovanie trénera Russella nebolo správnym krokom.
S trénerom Russellom som mal dobrý vzťah. Osobne som ho bral a myslím, že doniesol do tímu veľa, aj keď niektorí naši chlapci mali na to iný názor, ale to by som pripisoval slovenskej mentalite. Ja som bol v cudzine a na niektoré veci som bol zvyknutý. Priniesol impulz, ktorý však po čase upadol.
No, niečo sa muselo stať, lebo aj ja som videl zmenu v jeho správaní. Jamie nemal problém s chlapcami, bol z niečoho frustrovaný a vyvrcholilo to tým, že uprednostňoval súkromné veci pred tímom, čo je nemysliteľné, aby sa dialo. A tým vlastne len ukazoval, že mu to je jedno. Ale v úvode to tak nebolo.
Pri jeho odvolaní už nebolo čo stratiť. Dali sme sa dokopy ako partia. Aj za stavu 0:3 sme doma vyhrali štvrtý zápas proti Michalovciam a boli sme nastavení, že sa môže hocičo stať a pokojne môžeme sériu otočiť. Lenže prišiel identický priebeh zápasov, aké sme mali od polovice sezóny a napokon sme vypadli.
Zvolen oznámil novú brankársku jednotku. Prichádza skúsený a vyťažovaný český gólman Čítajte Hovoríte, že pri legionároch neboli problémom medziľudské vzťahy, čo to teda bolo?
Legionári boli v šatni výborní chlapci. Tam nebol žiadny problém. No, je pravda, že niektorí pôsobili na tréningoch alebo v posilňovni bez záujmu, neprežívali to tak ako my a to si preniesli aj na ľad. Každý jeden legionár mal na viac, mal za sebou výborné organizácie, niekto hral v NHL.
Snažili sme sa ich hecovať, motivovať, keď sme sa s nimi o tom rozprávali, tak to uznali, ale prišiel druhý deň a všetko bolo po starom. Ale to sa neustriehlo od začiatku, bolo to dlhodobé. Oni cítili, že môžu, tak to robili. Nebolo to o tom, že by nechceli, ale nedali tomu tak veľa ako my. Nazval by som to tak, že ich pracovná morálka bola slabá.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako vníma Jozef Sládok hokejové bitky,
- prečo si myslí, že sú bitky na Slovensku posudzované príliš prísne,
- či sa mu stalo, že sa v jednom zápase pobil viac než raz,
- či ho niekedy na Slovensku poslal tréner do hry s tým, aby sa pobil,
- prečo ho na bitku väčšinou vyzvú len zámorskí hokejisti,
- koho v play-off vyzýval na bitku, ale ho odmietol,
- či je nejaký protihráč, pred ktorým má rešpekt on,
- ako vníma otrasy mozgu a koľko ich mal,
- v čom zrejme drží svetový unikát
Z individuálneho hľadiska ste však vy mali sezónu dobrú. Fanúšikovia vás zvolili aj za hráča mesiaca, dokonca ste strelili 5 gólov, vo vašej kariére ste skórovali viackrát už len v dvoch prípadoch v Detve...
A to mi ešte jeden gól neuznali (smiech). Po individuálnej stránke som spokojný. Už len to, že som si vybojoval zmluvu na ďalší rok je pozitívne. Ale priebeh mojej sezóny bol tiež zaujímavý. V úvode som v tíme nemal najideálnejšiu pozíciu. Bol som ôsmy obranca, hral som len vtedy, keď sa niekto zranil. Viac priestoru som tak dostal až po zranení Kapchecka a vtedy som poriadne zabral.
Vysedávať na tribúne a len občas hrať je ťažká situácia. Naskočiť do zápasu povedzme po troch týždňoch je náročné aj po mentálnej stránke. Snažil som sa zabojovať. Povedal som si, že sa nevzdám, že urobím všetko, čo sa dá.
Dal som sa dokopy fyzicky, denno-denne som pracoval s kondičným trénerom na zimáku, upravil som stravu, schudol som 14 kg. Začal som sa oveľa lepšie cítiť, narástlo mi sebavedomie a dokázal som sám sebe, že hokej hrať viem.
Predtým ma zabrzdilo vážnejšie zranenie, dvakrát som mal zlomenú ľavú píšťalu, rekonvalescencia trvala 12 mesiacov, doteraz mám v tej nohe 13 šroubov a tyčku. To ma veľmi limitovalo v pohybe, tak som sa rozhodol schudnúť. Videli to všetci a cítil som sa lepšie.
