DETVA. Záchranné a pátracie akcie v horskom teréne i na lyžiarskych tratiach sú súčasťou činnosti Horskej služby Poľana. V súčasnosti má vyše 20 horských záchranárov a funguje ako dobrovoľná organizácia. TASR to povedal jej náčelník Richard Kopáčik.
Väčšina jej členov je z južného a severného Podpoľania, Hriňovej, Detvy, Podkoníc i Banskej Bystrice. Aktívni dobrovoľníci sú však aj z Bratislavy a Trnavy.
"Máme aj osem ľudí vo výsluhu. Zachraňujeme bez nároku na honorár. Robíme to z presvedčenia, že pomáhať treba," objasnil s tým, že zásahov na Poľane nie je veľa. Podľa neho je to tým, že to nie je také exponované pohorie ako napríklad Nízke Tatry alebo Malá Fatra.
Bez rýchlej pomoci sa šance na prežitie znižujú
Za najvážnejšie prípady označuje také, keď sa človeka nepodarí zachrániť. Veľakrát je to najmä pri pátracích akciách. "V súčasnosti riešime aj srdcovo-cievne ochorenia. Keď sú takí ľudia v horách a nemajú rýchlu pomoc, veľakrát sa ich už nepodarí zachrániť," reagoval.
Službe môžu turisti volať v každej krízovej situácii. Napríklad aj vtedy, ak chcú vedieť, aké sú podmienky na horách, stane sa im úraz alebo sa niekto stratí.
Na Kaľamárke a pri bufete na Poľane sú aj automatické externé defibrilátory. "Ak je zastavenie obehu a človek ho správne použije, môže zachrániť život. Prístroj mu povie všetko, čo má robiť," vysvetlil. Sú aj ďalšie miesta, kde ich plánujú osadiť.
Horská záchranná služba Nízke Tatry juh - okrsok Poľana vznikla v roku 1963. V minulosti robila aj záchranu na lyžiarskej trati pri starej chate na Poľane. Boli aj sprievodcami pre ľudí, ktorí prišli na Poľanu a nepoznali ju.
"Odvtedy tu bola aj s malými prestávkami. Celoslovenský snem horskej služby nás pre splnenie požiadaviek vyhlásil za okrsok v októbri v roku 2022," objasnil.
Zásady ochranných pásiem
Horská služba Poľana tiež komunikuje s ochranármi a štátnymi lesmi o ďalších vhodných trasách pre turistov a skialpinistov, ktoré sú mimo ochranného pásma.
Na Poľane sa vyskytujú problémy, ktoré spôsobujú neinformovaní turisti alebo skialpinisti. Pohybovať by sa mali iba po značených chodníkoch.
"Veľakrát ľudia nevedia, kde je a kde nie je ochranné pásmo. Snažíme sa preto vyhovieť všetkým, ktorí sa pohybujú v horách," objasnil Kopáčik. Napríklad v piatom stupni ochrany ľudia nemajú čo robiť. "Ochranu prírody treba rešpektovať. Lyžovanie v pralese a zo Zadnej Poľany na sever je zakázané," priblížil.
Základom je podľa neho príprava na túru. Vždy si treba pozrieť počasie a to, aké budú na horách podmienky. V lete treba sledovať aj búrkovú činnosť. "Turista to má mať naštudované, rovnako aj turistické chodníky a využívať ich," uviedol s tým, že mimo ciest sa dá ľahko stratiť. Základom je mať v batohu osobnú lekárničku, suché oblečenie i nepremokavú bundu.
Medveď môže byť pri chodníku
Napadnutia ľudí zverou horská služba zatiaľ neriešila, aj keď sa už vyskytli. "Treba mať rešpekt. Medvede vedia, kde je chodník a vyhnú sa mu, pretože je plný pachov," povedal.
Turisti sa majú rozprávať, dať o sebe vedieť, nie však kričať. "Občas môžu stupiť na vetvičku, medvede majú citlivý sluch. Aj keby bol vedľa chodníka, nebudeme o tom vedieť, zatají sa," konštatoval s tým, že medveď nie je na Poľane na to, aby naháňal turistov.
Služba sa zaoberá aj preventívnou činnosťou. Je to napríklad kontrola terénu a turistických chodníkov. Napríklad spadnutý strom spília. "Ak je problém, dávame na sociálne siete upozornenie, že je napríklad ľad na trase popri vodopáde Bystrô," spomenul.
