ZVOLEN. Už niekoľko desaťročí sa snažia archeológovia zistiť viac údajov o tajomnom hradisku Gunda. Po vlaňajšom výskume sa posunuli v znalostiach o osídlení lokality.
Analýza vzoriek, ktorú ukončili v maďarskom laboratóriu len prednedávnom, hovorí o období pred Kristom.
Gunda leží v extraviláne Ostrej Lúky, ktorú preslávil predovšetkým obnovený, pôvodne renesančný kaštieľ Ostrolúckych.
V jeho susedstve sa nachádza ďalší zaniknutý, ale čiastočne prezentovaný neskorobarokový kaštieľ a základy artikulárneho kostola s hrobkou, kde sú uložené aj pozostatky Adely Ostrolúckej.
Ďalší zaniknutý kostol sa nachádza v priestore cintorína, pochádzal zo stredoveku a mal patrocínium Zjavenia Pána.
Dom z kultového filmu láka ľudí dodnes. Svoju pôvodnú podobu takmer nezmenil Čítajte Hradisko aj majer
„K najvýznamnejším lokalitám v obci patrí stredoveký hrad Peťuša, ktorý sa nachádza na ostrohe nad riekou Hron približne dva kilometre severovýchodne od obce Ostrá Lúka,“ hovorí archeológ Ján Beljak.
Rovnako na ľavom brehu Hrona severne od obce sa nachádza majer Gunda. Ide o pôvodne stredovekú kúriu, ktorá je dodnes dobre čitateľná v teréne a niektoré stavby stále stoja. V jeho východnom susedstve je lokalizované hradisko Gunda.
„Priamo z lokality Gunda by mal pochádzať starší nález ešte z 19. storočia dnes už strateného dvojramenného čakana, datovaného do mladšej až neskorej doby bronzovej. V posledných desaťročiach sa na hradisku uskutočnilo viacero archeologických prieskumov, ale tie nedokázali priniesť relevantné archeologické nálezy a jednoznačne zodpovedať na otázku jeho vzniku,“ dodáva Beljak.
Preto sa vlani rozhodli pre archeologickú sondu v juhozápadnej časti hradiska v susedstve predpokladanej brány.
„Sonda bola veľká 1,5 krát 9 metrov, vrstvy v nej sme postupne znižovali po 20 centimetroch,“ opisuje prax z terénu Peter Debnár zo zvolenského pracoviska Archeologického ústavu SAV, ktorý výskum robil spolu s Jánom Beljakom.
Zúčastnili sa na ňom aj „Draci z Pustého hradu“ a študenti v rámci medzinárodnej letnej školy archeológie, ktorú vo Zvolene organizuje Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
„Zásyp v jej východnej časti tvorili prevažne kamene pochádzajúce z deštrukcie kamenného opevnenia a samotné zvyšky líniového opevnenia vybudovaného z nasucho kladených kameňov. V západnej časti sa nachádzali vrstvy kameňov a íl, ktorý tvoril geologické podložie,“ približuje Debnár.
Z doby bronzovej
Výskum priniesol aj sporadické keramické nálezy, ktoré pochádzali z mladšieho praveku, ale z dôvodu malej veľkosti a neexistujúcej výzdoby nebolo možné jednoznačne určiť obdobie.
Pre presné určenie času existencie valu odobrali dve vzorky uhlíkov z východnej časti archeologickej sondy na rádiouhlíkové datovanie.
„Prvá vzorka pochádzala z rozhrania kamennej deštrukcie opevnenia a podložia v úseku medzi kameňmi, druhá z kultúrnej vrstvy s mazanicou vo východnom okraji sondy. Táto vrstva bola tenká a výrazne zatlačená kamennou deštrukciou valu do ílového podložia,“ objasňuje Beljak.
Datovanie vzoriek zverili laboratóriu Hekal v maďarskom Debrecíne. Výsledok datovania potvrdil osídlenie lokality v období mladšej a neskorej doby bronzovej.
„Ide o obdobie posledných storočí 2. tisícročia pred Kristom, respektíve prvého storočia posledného tisícročia pred Kristom. Priradenie lokality k príslušným archeologickým kultúram vieme zatiaľ len predpokladať na základe súdobého osídlenia vo Zvolenskej kotline. Domnievame sa, že v priestore lokality Gunda sídlili, respekíve priestor využívali v období pilinskej kultúry a následne o niekoľko storočí neskôr aj v období lužickej kultúry,“ hovorí Beljak.
„Výsledky rádiouhlíkového datovania hradiska Gunda dopĺňajú naše poznatky o existencii dvoch hlavných, chronologicky na seba relatívne nadväzujúcich koncentrácií lokalít z doby bronzovej, ktoré vznikli v oblasti dnešného Zvolena,“ dodáva.
Opustenú budovu zvolenského gymnázia kúskuje kraj záujemcom, už je takmer zaplnená Čítajte Jednu z nich reprezentovala exteritoriálna enkláva pilinskej kultúry situovaná na terase Hrona na ľavom brehu v polohách Podborová a Borová hora, ktorá patrila k najstaršiemu horizontu osídlenia v strednej a začiatkom mladšej doby bronzovej.
Druhá pozostávala z mladšieho komplexu sídlisk lužickej kultúry (Haputka) a k nim prislúchajúcich pohrebísk (Balkán) pri sútoku Hrona a Slatiny v juhozápadnej časti mesta, s hradiskami na Dolnom a Hornom Pustom hrade.
Z tohto obdobia pochádza aj osada z doby bronzovej v lokalite Podbrálie a nad ňou sa nachádzajúce opevnenie na Veľkej Stráži. Severne od hradiska Gunda sa na pravom brehu Hrona v obci Budča nachádzali osady z neskorej doby bronzovej v polohách Klinovisko a Močiar.
Vetva rodu Ostrolúckych
Hradisko leží na ploche veľkej takmer päť hektárov, čím sa radí medzi väčšie. Približne 300 metrov od neho leží rovnomenná stredoveká kúria, dodnes je z nej viditeľná budova kúrie, pivničné priestory, opevnenie aj ruiny hospodárskych objektov. V areáli kúrie je záhrada a vidiecky dom.
Kúriu v roku 1575 vyplienili Turci, pretože sa chceli do Zvolena dostať z údolia riečky Neresnica cez susednú obec Breziny.
Kedy vznikla, to zatiaľ nevedia. Známe je, že vznikla na území pôvodne vyčlenenom Michalovej dcére Gunde z rodu Ostrolúckych a jej sestrám. Začiatkom 15. storočia sa tu vyčlenila vedľajšia vetva rodu Ostrolúckych, ktorá používala predikát z Gundy (de Gundafalwa) a neskôr aj priezvisko Gunda (Gonda).
V archeologickom výskume na Gunde chcú pokračovať aj v tejto letnej sezóne. „Veríme, že sa nám podarí získať naň finančné prostriedky a prinesieme opäť zaujímavé archeologické objavy a získame nové poznatky,“ podotýka Beljak.
