Pochvalu od Ramsayho si váži, na šampionát v Česku sa neupína. Mudrák sa chce stále zlepšovať

ZVOLEN. Pre chlapca zo Zvolenskej Slatiny nebol hokej jeho prvou voľbou. Učaroval mu až keď mal 10 rokov. Postupne sa prepracoval tvrdou a poctivou prácou na jedného z najvýraznejších obrancov našej ligy a zdá sa, že aj k pilierom slovenskej reprezentácie.

Dávid Mudrák je defenzívny štýl obrancu, ktorému nie je cudzia hra do tela a agresívnejší kanadský štýl.

V skvelom svetle sa ukázal aj na nedávnom zraze slovenskej reprezentácie vo Zvolene, dokonca si v druhom meraní síl s Nemeckom pripísal na svoje konto jeden gól a dve asistencie a bol vyhlásený za najlepšieho hráča zápasu.

Mudrák má našliapnuté ku veľmi zaujímavej kariére, sám to prijíma s pokorou sebe vlastnou, čo je ďalším predpokladom veľkého hráča. V pomerne mladom veku, 13. februára oslávil 23 rokov, má za sebou zaujímavú hokejovú cestu, ktorá viedla aj cez Fínsko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok O výhre Slovenska rozhodol geniálny ťah. Mudrák takýto zápas ešte nezažil Čítajte 

Vo vašom 20 štarte za Slovensko ste strelili jeden gól a pridali dve asistencie. Ako to vnímate s odstupom pár dní?

Stále to vo mne doznieva. Bolo to pre mňa až neuveriteľné, pretože nie som typ hráča, ktorý by zvykol nazbierať v jednom zápase toľko bodov. Teší ma to, bolo v tom aj kus šťastia, ale aj tvrdá drina, ktorú som odvádzal v posledných štyroch sezónach. Som rád, že môžem ukazovať svoje kvality už aj niekde inde ako iba v defenzíve.

Musím sa spýtať aj na ten jeden gól proti Nemecku. Vyviezli ste puk z vlastného pásma, vzniklo prečíslenie troch proti jednému a ako obranca ste sa rozhodli zakončovať. No, vedľa seba ste ešte mali spoluhráča Ivana a na druhej strane aj Okuliara. Vedeli ste o prečíslení a spoluhráčoch?

Samozrejme, že som ich vnímal, ale moja hlava sa nastavila, že idem dať gól a padlo to tam. Potom som uvažoval nad tým, čo by sa stalo, ak by som gól nedal, ale vďakabohu to tam padlo (úsmev).

Pred novinármi ste povedali, že takýto úžasný zápas ste ešte nezažili, že sa u váš často nevidí, že by ste mali v zápase jedna plus dva a ani neviete, či sa vám to dakedy podarilo. Neskúšali ste pátrať po tom, či ste mali podobnú štatistiku v niektorom zo zápasov?

Nepátral som po tom, ale jedna vec je mať 1 plus 2 v ligovom zápase a druhá v reprezentácii, do ktorej je ťažké sa dostať. Od malička som sledoval reprezentáciu a vždy bola pre mňa česť si obliecť slovenský dres. Každý náš hokejista chce hrať za národný tím, takže je to pre mňa veľmi špeciálne a ešte o to lepšie to bolo, že sa mi to podarilo doma vo Zvolene.

Tréner Ramsay o vás po druhom zápase s Nemeckom povedal: Mudrák hral tvrdo, dobre posúval puk a stále sa nachádzal v dobrých pozíciách. Je to hráč, ktorému veríme, je skvelé mať ho v tíme. Čo to pre vás znamená?

Znamená to pre mňa veľa, keď taký veľký tréner ako Craig Ramsay povie niečo takéto. V prvom rade si veľmi cením, že vôbec niečo o mne povedal, a teší ma to o to viac, že ma chválil.

Ako vnímate osobu Crauga Ramsayho?

Je to tréner svetovej úrovne. Má veľa odžitého, snaží sa nám vštepovať svoj systém hry, ktorý mne sedí. Vyžaruje z neho pokoj a rozvaha, každé jedno jeho slovo má veľký význam. Keď bol teraz do reprezentácie povolaný Jakub Kolenič, tak sa má pýtal, že čo sa deje v reprezentačnej šatni a ako to vyzerá. Tak som mu povedal len to, že uvidí. A keď začne Craig rozprávať, tak bude počuť aj muchu letieť.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Za dva dni viac než 7500 divákov, Zvolen je hokejovým mestom (komentár) Čítajte 

Na vaše výkony idú len chvály. Či už od novinárov alebo fanúšikov.

Je to pekné, ale uvedomujem si aj to, že jedna lastovička leto nerobí. Musím v takýchto výkonoch pokračovať aj v klube. Aj dnes ma v šatní chválili niektorí ľudia, za čo som vďačný, ale povedali mi aj to, že by chceli, aby som to pretavil aj na klubovej úrovni. Budem sa o to snažiť, chcem sa zlepšovať. Odkedy hrám extraligu stále sa snažím posúvať, aby som hokejovo rástol. Nechcem zažiť, že sa ustálim na jednej úrovni.

Myslíte, že by sme vás mohli vidieť aj na MS v Česku?

To nie je na mne, ale budem sa to snažiť ovplyvniť tým, že budem podávať čo najlepšie výkony, aby si tréneri mohli povedať, že ma chcú vo výbere. A tiež, že som zodpovedný, to je pre mňa dôležité. Od malička som bol vychovávaný ku zodpovednosti, keď mám niekde prísť na ôsmu, tak prídem radšej o polhodinu skôr. A vždy sa snažím urobiť niečo naviac.

Smerom ku vašej prípadnej nominácii na majstrovstvá sveta niečo už naznačujú slová trénera Ramsayho o vás...

Na toto sa už neupínam. Minulý rok som bol priamo v dejisku majstrovstiev sveta a keď prišiel Šimon Nemec, tak som zrazu bol mimo zostavy. Bol to super zážitok zažiť svetový šampionát aspoň takto, ale bol to aj signál do budúcna, že stále musím na sebe pracovať, lebo nikdy nikde nemáte stopercentne miesto.

Mávate nejaké predzápasové rituály?

Nenazval by som to rituálmi, mám jeden zvyk, že si vždy ako prvú zaväzujem ľavú korčuľu.

Skúsme sa teraz od reprezentácie vrátiť na samotný začiatok. Zvolen síce je hokejovým mestom, ale vy pochádzate zo Zvolenskej Slatiny. Ako sa chlapec odtiaľ dostal k tomuto športu a čím mu učaroval?

Túto otázku mám rád, lebo najskôr som robil všetky možné iné športy, len nie hokej a nebolo to tak, že by som ho chcel hrať od malička. Keď som bol malý chlapec, otec sa ma spýtal, či nechcem hrať hokej. A nechcel som. Vravel som mu, že tam sa bijú a to nie je pre mňa.

Do mojich 10 rokov som si za tým aj stál. Neviem, či to bolo o tom, že som len chcel robiť vždy niečo opačne ako si priali moji rodičia alebo ako. Hral som tenis, podľa slov trénerov mi to vraj išlo. Skúšal som aj futbal či stolný tenis, ale ako 10-ročný som mal úraz oka, tak som s tým všetkým prestal.

Potom sme šli zo školy korčuľovať na zimný štadión a poriadne ma to chytilo. Doma som povedal otcovi, že chcem hrať hokej. Išiel som na prvý tréning, lenže ostatné 10-ročné deti už boli pripravené a zručné, strieľali vo výstroji góly a ja som tam sám korčuľoval a snažil som sa do toho dostať. Napokon sa mi to podarilo, myslím, že dať sa na hokej bol dobrý životný krok.

Mali ste ako dieťa nejaký hokejový vzor, prípadne obľúbený klub, ktorému ste fandili?

Vedel som, že Alexander Ovečkin je výborný hráč, keď hral Marián Hossa v Chicagu, tak som im fandil, ale nebolo to také, že by som všade mal polepené plagáty. Vnímal som tých najlepších a snažil som sa vziať si od nich najlepšie veci. Ale nesledoval som to nejako špeciálne, ani som sa nechodil pozerať na extraligové zápasy Zvolena. Vlastne ani neviem prečo, ale radšej som si šiel zahrať futbal alebo som robil niečo iné.

Postupne ste si vo Zvolene prešli všetkými mládežníckymi výbermi, ale pred sezónou 2018/2019 ste zamierili do Fínska, kde ste pôsobili aj v TPS Turku. Ako sa to celé zrodilo?

Po rokoch strávených vo Zvolene som chcel vyskúšať nejakú novú výzvu, ktorá by ma posunula v hokejovej kariére vpred. Veľmi som sa potešil, keď mi prišla ponuka z Fínska a hneď som ju prijal.

Predpokladám, že ste vo Fínsku aj študovali.

To nie, na Slovensku som mal individuálny študijný plán.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Naši gólmani by mali dostať viac šancí v extralige, sme oveľa tolerantnejší ku importom, tvrdí Lašák Čítajte 

Aký je rozdiel medzi mládežníckymi súťažami vo Fínsku a u nás?

Rozdiel je hlavne v počte hráčov a ich prístupe k povinnostiam. V meste ako je Turku, máte povedzme medzi ôsmakmi 40 hráčov, z ktorých sa urobia výbery A, B a niekedy aj C. Lenže každý chce hrať v prvom tíme. Musíte bojovať a makať na sebe, lebo keď na to nemáte, tak vás odstavia do druhého tímu a nižšej súťaže. Je tam silnejšia konkurencia. A mladí hráči tam majú úplne iný prístup ako u nás.

Na Slovensku všetci v posilňovni čakajú, kým odíde tréner, aby prestali cvičiť. Vo Fínsku tréner nakreslí na tabuľu, čo máte cvičiť a všetci to poctivo robia a práveže si ešte dajú viac sérií. Tam sa kouč ani nemusí vracať, pretože mladí chalani vedia, že ak nebudú poctivo cvičiť, škodia len sami sebe.

Všimli si vás aj reprezentační tréneri. Hrali ste za Slovensko na MS do 18 rokov, neskôr aj dva razy na MS do 20 rokov. Ako si spomínate na tieto šampionáty?

Do osemnástky som nikdy nepatril medzi top hráčov, ktorý by hral v prvých formáciách, skôr som sa vždy snažil bojovať o to posledné miestečko na súpiske.

Na Hlinkov Memoriál som išiel ako siedmy či ôsmy bek, tam som sa síce zranil, ale potom som odohral sezónu vo Fínsku a na majstrovstvách sveta som už patril do šestky obrancov, ale nikdy som nebol medzi úplnou elitou v reprezentačných výberoch.

V dvadsiatke sa to už pomaličky otočilo. Tam ma vybral do výberu s o rok staršími hráčmi pán tréner Petrovický, ktorý ma zakomponoval aj do presilových hier, cítil som podporu a hralo sa mi oveľa lepšie. A na mojich posledných MS do 20 rokov som patril k najstarším a bolo to úžasné.

V sezóne 2020/2021 ste sa vrátili na Slovensko, hrali ste za Košice a za Michalovce jeden a pol sezóny. Ako si spomínate na tieto dva ročníky?

Išlo o to, že som bol draftovaný do kanadskej juniorky OHL do klubu Oshawa Generals, lenže bol covid a liga sa vôbec nezačala hrať. Najprv mi povedali, že sa možno začne hrať v novembri, tak som hľadal klub na Slovensku.

Zvolen mal už v tom čase asi 10 podpísaných obrancov a ďalšieho mladého beka na súpiske. Chvíľu som si dokonca myslel, že keď som hrával vo Fínsku, že budem na Slovensku hviezda. Ale to vôbec tak nebolo, keďže som bol mladý obranca. A tak som hľadal ďalej.

Ozvali sa mi Košice, dohodli sme sa, ale tam som nehrával a celkovo mi to tam z nejakého dôvodu nesadlo. Odohral som za Košice 7 zápasov, z ktorých som pár len odsedel. Prioritou však bol juniorský šampionát, na ktorý som mal ísť ako top obranca, lenže mi chýbala zápasová prax. Nakoniec som to stihol dotrénovať, lebo sme mali výborného kondičného a skills trénera.

Po MS som si myslel, že ostanem rovno v Kanade. Vzal som si z domu aj všetky veci, ale v strede turnaja mi zavolal manažér, že liga asi nezačne, že mám na výber. Môžem ostať v Ontariu a čakať, či liga začne, alebo si môžem nájsť klub na Slovensku. O pár dní na to mi volali z Košíc, že podpísali viacerých obrancov a že so mnou už nepočítajú.

Potom sa mi ozvali z Michaloviec, bol tam ešte Gabriel Spilar, že majú o mňa záujem. V tom čase chceli ísť Michalovce na titul, nakúpili mnoho hráčov, agentovi som volal, že ma chcú Michalovce, ale ako mladý obranca som nevedel, čo mám robiť, keďže som v Košiciach takmer nehral.

Nakoniec sme sa s Michalovcami dohodli, hneď ako som tam prišiel, tak som hral v prvej obrane s Vladom Mihálikom, takže to bolo pre mňa doslova až neuveriteľné, že sa mi takto podarilo odraziť od dna, na ktorom som sa nachádzal. Hrali sme semifinále, kde sme podľahli Popradu 2:4 na zápasy, ale napokon sme získali bronz.

Tá sezóna bola úžasná. Aj keď kvôli covidu nemohli chodiť fanúšikovia na štadión, celé mesto žilo hokejom. Ľudia nás vyprevádzali na každý play-off zápas do Popradu, keď sme hrali doma, tak stáli pred štadiónom a povzbudzovali nás odtiaľ. Bolo to neuveriteľné.

Do materského Zvolena ste prišli pred uplynulou sezónou, vlani ste sa tešili s tímom zo striebra. Tento rok ste odštartovali parádne, ale dobre namazaný stroj sa pokazil, čo dospelo až ku výmene trénerov. Ako vnímate túto zvláštnu sezónu?

Túto sezónu by som nazval raketovou. Vypálili sme poriadne rýchlo a vysoko, ale potom sme sa vrátili naspäť na zem a spadli až na samé dno, z ktorého sa musíme odraziť. Robíme na tom každý deň, prišli ku nám noví hráči, nový tréner. Dá sa povedať, že to vyzerá ako keď sa pred sezónou buduje nový tím.

Narovinu musím povedať, že ma mrzí, že odišiel pán tréner Oremus, ktorý je výborný človek a aj tréner. Doteraz som nepochopil, čo sa udialo, keďže sme vtedy spoločne s Petrom Zuzinom boli na reprezentačnom zraze. Po návrate mi volal pán tréner Javorčík, aby som prišiel, že sa musia so mnou porozprávať. Nevedel som, o čo ide a potom mi prezradil, že dočasne prevzal mužstvo po pánovi Oremusovi.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Vyskúšal si NHL, zahral si aj s Bondrom. Teší sa na novú výzvu, Zvolen chce nasmerovať na víťazstvá Čítajte 

Čo sa vlastne stalo? Viacerí hráči hovorili, že ste krízu riešili v kabíne, stále ste ju preberali, ale nedarilo sa vám čoraz viac.

Spoločne sme si sadli viackrát, sme výborná partia, snažili sme sa o tom rozprávať a riešiť to, ale všetko ľudským prístupom, musíme proste bojovať jeden za druhého a určite to pôjde.

Neostáva nám nič iné, len sa odraziť od dna. Zvolen patrí na popredné priečky, je to jeden z top slovenských klubov, ktorý má svoje ambície, pre hráčov sa snaží urobiť úplne všetko. Takže je teraz na nás, aby sme urobili úplne všetko pre návrat na výslnie.

Hovorí sa aj to, že tento rok do tímu až tak nezapadli legionári ako v minulých sezónach. Môžete to potvrdiť?

Ako hráč to neviem posúdiť, boli tam zranenia, potom niektorí legionári opustili káder. Neskôr sme dlhšie čakali na nejaké zahraničné posily. Ale teraz je všetko, ako má byť. No, nemyslím si, že by niekto nezapadol.

Do Zvolena prišiel nový tréner Kanaďan Jamie Russell, zatiaľ ste pod jeho vedením odohrali pár zápasov. Ako počas tohto krátkeho času na vás pôsobí a aký má vplyv na kabínu?

Je to kanadský tréner, ktorý chce, aby sme hrali rýchly a ofenzívny hokej, podobne ako tréner Ramsay. Ak budeme plniť veci, ktoré nás učí, a budeme hrať ako tím a pomáhať jeden druhému, tak to pôjde. Tím si však musí prejsť určitým vývojom a procesom.

Nemôžete po príchode nového trénera čakať, že sa hneď bude vyhrávať. Môže sa to stať, ale nie je to pravidlo. Tréner Russell zmenil štýl nášho hokeja, snaží sa nás naučiť svoj herný systém, my sa to musíme snažiť vnímať čo najviac. Niekto to prijme rýchlejšie, niekto pomalšie, ale verím, že sa dostaneme do prvej šestky, ešte máme 8 zápasov.

Po príchode trénera Russella ste sa stali aj asistentom aktuálneho kapitána Jozefa Sládoka, čo to pre vás znamená?

Znamená to pre mňa veľa, vždy, keď vám dajú A či C, alebo vám povedia, že by ste mali byť lídrom. Vnímam to veľmi pozitívne, keďže do mňa vkladajú očakávania tréneri aj spoluhráči. Teší ma to, budem sa snažiť tímu odovzdať čo najlepšiu emóciu. Snažím sa povzbudzovať spoluhráčov, snažím sa, aby som bol čo najviac pozitívny.

Všetci sa zhodujú, že prioritou je urobiť prvú šestku, aby ste sa vyhli predkolu play-off. Spomenuli ste to aj vy. Do konca základnej časti ostáva ozaj už len minimum zápasov, zdá sa, že vlastne vy už máte play-off teraz a že každý ďalší zápas bude mať tento prívlastok...

Play-off zápasy máme od nového roka. Zmien bolo veľa, musíme sa dať dokopy a hrať všetci pre tento tím a nie sami pre seba. To je pre nás najdôležitejšie. Musíme robiť jednoduché veci a ísť si za svojím cieľom.

Play-off je úplne iná súťaž, Zvolen mal vždy vysoké ambície, kam podľa vás môžete tento rok dokráčať v nadstavbovej časti?

To je veľmi hypotetická otázka, nik z nás to nevie, ale viem jednu vec, budeme sa snažiť dosiahnuť čo najlepší výsledok pre tento klub a fanúšikov.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Reprezentoval s červeným diplomom. Obranca Zvolena myslí aj na život po kariére Čítajte 

Ako ste vnímali tohtoročný draft NHL? Slovenskou jednotkou sa stal Zvolenčan Dalibor Dvorský, Maroša Jedličku si vybralo Colorado Avalanche.

Teším sa z každého jedného chlapca, ktorý má šancu na NHL. Ako vidíme, je tam veľa hráčov, ktorí bojujú v zámorí o svoje miesto v najlepšej lige sveta. Veľa z nich by si zaslúžilo hrať NHL, ale nie je to jednoduché. Bol som rád, keď chalanov draftovali.

Veľmi som sa tešil z Maroša Jedličku, hral som s ním celý rok, dodnes trávime spolu veľmi veľa času, lebo je tu na Slovensku. Najviac ma mrzelo, že sa zranil v poslednom zápase, lebo si myslím, že teraz by som sa neho v noci už pozeral ako hrá v NHL.

Prednedávnom ste oslávili 23. narodeniny, aký darček vás najviac potešil?

Darčeky veľmi neriešim, ale veľmi by ma potešilo, kebyže spravíme prvú šestku a potom sa pobili o najlepšie miesto v play-off.

Stále máte pred sebou celú kariéru, čo by v nej chcel dosiahnuť Dávid Mudrák?

Čo najviac. Chcel by som po sebe zanechať najlepšiu možnú stopu. Potešilo by ma, ak by som po kariére sedel na gauči a zavolal by mi niekto, že mi gratuluje ku výbornej kariére, prípadne mi nejaký bývalý spoluhráč povie, že sa mu so mnou hralo dobre, tak budem spokojný. Chcem zanechať dobrý dojem, ale nielen po športovej stránke. Športové výkony sú jedna vec, ale pre mňa je dôležité, aby som bol aj dobrým človekom.

Keď do áčka prišli mladí chlapci a rozprávali o tom, ako budú hrať NHL, vždy som sa len pousmial a pomyslel si, keby ste vedeli, aké ťažké je presadiť sa len v našej extralige. Ale na druhej strane vidím, že keď človek na sebe pracuje a ide za svojím cieľom, možné je všetko.

Pozrime sa na Martina Pospíšila, ktorý bol niekoľko rokov na farme a teraz hviezdi v NHL a je súčasťou jedného z najlepších útokov v tejto lige. To je aj mojou víziou, pokračovať v tvrdej práci, každý deň robiť maximum pre dosiahnutie svojich cieľov, ale ku všetkému pristupovať s pokorou. Konkrétne ciele však nemám, verím, že predo mnou je ešte dlhá hokejová cesta.