Knihu historika Jozefa Pavlova môžete získať v našej súťaži, súťažné podmienky uverejňujeme na konci článku.
ZVOLEN. „Meno mladého autora, historika a v súčasnosti aj aktívneho pedagóga Jozefa Pavlova nie je pre Detvu neznáme. Od roku 2015, keď ukončil štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, má za sebou viacero úspešných publikácií, v ktorých venuje svoju pozornosť slovenským dejinám; predovšetkým s akcentom na rodnú Detvu i okolie v kontexte medzivojnových rokov i 20. storočia,“ konštatovala vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renata Babicová pri krste ďalšej Pavlovovej knihy.
Pavlova poznajú mnohí aj vo Zvolene. Niektorí ako učiteľa, niektorí vďaka jeho publikáciám, v ktorých sa venuje našim regionálnym dejinám, vrátane zvolenských. Aj jeho šiesta publikácia Dejiny školstva v Detve a Zvolene 1918 – 1945, ako naznačuje názov, približuje vývoj školstva v špecifických podmienkach dvoch susedných okresných miest a tiež v celoslovenskom meradle.
Tvorba Jozefa Pavlova
- Tragédia detvianskych Židov, (2015)
- Detva v 20. storočí, (2016)
- Okres Zvolen 1938 – 1945, (2018)
- Bryndziarstvo a syrárstvo Podpoľania a okolia, (2020)
- HSĽS vo Zvolene a okolí, (2020)
- Dejiny školstva v Detve a Zvolene 1918 – 1945, (2023)
„Úspešne prepracovaná verzia dizertačnej práce doviedla autora nakoniec po dvojročnom úsilí k skvelému monografickému dielu, podopretému odbornými recenziami,“ objasnila Babicová.
„Tri kapitoly a 359 strán s bohatými dokumentačnými materiálmi, početnými odkazmi na pramene výskumu už pri prvom náhľade dávajú tušiť, koľko času a úskalí v doteraz takmer nespracovanej problematike prelúskal. Publikácia vypĺňa prázdne miesto v špecifickej a zároveň dôležitej téme školstva v kontexte Detvy a Zvolena v období náročných politicko-hospodárskych a kultúrnych premien,“ doplnila Babicová.
Pavlov učí dejepis a geografiu žiakov druhého stupňa na Základnej škole na J. Alexyho na Sekieri vo Zvolene. „Je to asi 20. storočie, aspoň čo sa týka žiakov deviateho ročníka. Možno aj preto, že najväčšie nasadenie prejavujem práve pri týchto učivách, keďže sa im venujem aj ako historik,“ reagoval Pavlov na otázku, ktorá etapa histórie zaujíma súčasných školákov najviac.
(zdroj: Tomáš Belko)Pavlov už má rozpísaných niekoľko ďalších kníh. Do leta plánuje vydať Dejiny zdravotníctva vo Zvolene a okolí 1918 – 1945 so zameraním na lekárov, lekárnikov a kúpeľníctvo.
„Ak sa podarí, budem publikovať aj tému, ktorá bude mať v roku 2024 svoje 80. výročie. Ide o problematiku dejín SNP vo Zvolene a na Podpoľaní bez ideologických nánosov a s novým výskumom,“ prezradil.
Krst vo Zvolene
Novú publikáciu predstavil autor v decembri v Kultúrnom centre A. Sládkoviča v Detve. Krstiť ju bude aj vo Zvolene - 30. januára o 16. h v Krajskej knižnici Ľ. Štúra.
Jej vydanie podporil autorovi Fond na podporu umenia, štipendium na výskum k publikácii mu udelil Literárny fond. Vydanie publikácie podporila aj miestna organizácia Matice slovenskej vo Zvolene.
„Prístupný a zrozumiteľný jazyk monografie, spomínané množstvo zaujímavých pramenných materiálov i vlastné autorove výsledky a závery prilákajú iste svojich čitateľov či už z radov laickej, ale aj odbornej verejnosti. Potešia sa jej miestni nadšenci, ale aj študenti, pedagógovia či múzejní a ďalší odborní pracovníci,“ poznamenala Babicová.
Ukážka z knihy
Rozmach slovenského školstva v rámci 1. ČSR na nižších úrovniach – národné (ľudové) a stredné školstvo – logicky vytváral predpoklady aj pre adaptáciu vysokoškolského vzdelávania. Aj počas monarchie boli na území Slovenska významné vysokoškolské inštitúcie – napr. Banská a lesnícka akadémia v B. Štiavnici či Alžbetínska univerzita v Bratislave, no ich charakter bol prouhorský a priestor pre národne uvedomelých slovenských študentov bol minimálny.
Bolo teda aj otázkou prestíže zriadenie Československej štátnej univerzity, neskôr premenovanej na Univerzitu Komenského krátko po vzniku 1. ČSR v roku 1919.
Jej vznik inicioval Klub slovenských poslancov v Národnom zhromaždení. Ako prvá začala fungovať lekárska fakulta, od roku 1921 aj právnická a filozofická. Je logické, že v jej štruktúrach ,,pôsobili predovšetkým vysokoškolskí pedagógovia českých vysokých škôl, hlavne absolventi pražskej Karlovej univerzity. Ich úloha pri zakladaní Univerzity J. A. Komenského v Bratislave bola nezastupiteľná, pretože na Slovensku neboli osobnosti, ktoré by mohli zastávať miesta vysokoškolských profesorov v oblasti spoločenských vied. Z celkového počtu 22 profesorov prednášali na bratislavskej univerzite iba traja Slováci.“
Hlad slovenských študentov po najvyššom vzdelaní rástol a čoraz viac sa ozývala požiadavka zriadenia vysokej školy technického smeru. Okrem toho sa požadovalo aj zriadenie prírodovedeckej fakulty pri UK v Bratislave. Obe témy, najmä otázka slovenskej techniky sa v druhej polovici 20. rokov a v 30. rokoch stali významnou politickou témou. Do problematiky umiestnenia techniky na Slovensku prispel aj Zvolen, a to iniciatívou českého staviteľa Vojtecha Večeru. Ten sa za niekoľko rokov pôsobenia vo Zvolene rýchlo vžil s regiónom a presadzoval všestranné návrhy na jeho širokospektrálny rozvoj.
Jedným z takýchto Večerových návrhov bolo aj zriadenie Vysokej školy technickej práve vo Zvolene. Jeho memorandum k predmetnej veci datujeme do roku 1936. Za hlavnú prednosť Zvolena ako eventuálneho sídla novej vysokej školy považoval jeho centrálnu geografickú polohu v rámci Slovenska, ktorú vyzdvihoval najmä v symbióze s mimoriadne dobrou dopravnou charakteristikou. Argumentoval aj slovenskosťou mesta a regiónu, najmä v spojitosti s Ľ. Štúrom a jeho poslaneckým mandátom za Zvolen.
