Doteraz ma štve, že sme nezískali viac titulov, hovorí o zlatej ére zvolenského hokeja Andrej Rajčák

Andrej Rajčák (14 fotografií)

ZVOLEN. Na konci 90. rokov a v úvode nového milénia patril medzi ťahúňov Zvolena. Pod Pustým hradom zažil obrovský hokejový ošiaľ a bol pri všetkom podstatnom, čo zvolenský hokej v tom období zažil.

Patrí k nesmrteľnej generácii, ktorá vybojovala postup do najvyššej súťaže. Tiež bol jedným zo strojcov historicky prvého titulu HKM Zvolen.

Svojimi kľučkami, tvrdými bodyčekmi, milimetrovými prihrávkami a peknými gólmi si získal srdcia zvolenských fanúšikov. A aj keď bol bratislavským rodákom, cítil, že vo Zvolene je doma. Zaplnené zvolenské tribúny neraz skandovali jeho meno, ľudia ho na ulici zastavovali a zdravili.

Na legendárnu zvolenskú 29-ku s výzorom Jaromíra Jágra sa jednoducho nedá zabudnúť. Andrej Rajčák neodmysliteľne patrí ku zlatej ére zvolenského hokeja.

Po odchode zo Zvolena pôsobil ešte dlhé roky v zahraničí. Desať rokov po skončení jeho aktívnej kariéry už s profesionálnym hokejom nemá nič spoločné. Akurát si doma v Bratislave chodí rekreačne zahrať hokej s partiou kamarátov a starých pánov.

Andrej Rajčák si prvýkrát v médiách zaspomínal na svoju bohatú kariéru, ktorá je úzko spätá najmä s HKM Zvolen.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Každý z nás si uvedomoval, že do kabíny treba nový impulz, povedal tréner Oremus po konci vo Zvolene Čítajte 

Ako ste sa dostali k hokeju, kto vás k nemu priviedol?

V Bratislave sme bývali kúsok od zimného štadióna a vždy s bratom sme videli, koľko ľudí chodí na hokej a tak sme skúsili poprosiť rodičov, aby nás prihlásili na hokej. Keď sme išli do prvej triedy, tak nám otec povedal, že nás už prihlásil a môžeme ísť na úvodný tréning. Takže k hokeju nás nikdy nikto neviedol, ani nik v našej rodine nemal dovtedy s hokejom nič spoločné, dokonca sa hokej u nás ani nijako špeciálne nepozeral v televízii.

Prešli ste viacerými trénermi, boli takí, ktorí vám počas kariéry najviac sadli?

Nechcem nejakého vyzdvihovať viac a iného zas menej, ale ten, kto nasmeroval moju kariéru správnym smerom, bol už dnes nebohý Peter Paštinský a na vysokej škole pán Kimijan.

Vaša seniorská kariéra je na Slovensku spätá s dvoma klubmi. So Senicou a Zvolenom. Práve zo Senice ste putovali do Zvolena, pamätáte si, ako sa zrodil váš príchod do HKM?

Bol som hráčom Slovana Bratislava, ale tí ma posielali na striedavé štarty do Senice. Vtedy mi zatelefonoval pán Vávra, či by som nemal záujem ísť hrať za Zvolen.

Lenže som mal zmluvu so Slovanom a museli sa vtedy urobiť nejaké výmeny. Tuším Dušan Pohorelec a Ladislav Čierny išli do Bratislavy, ale celé sa to nejako pomotalo, už si to presne nepamätám.

Najskôr som išiel z hosťovania v Senici do Zvolena, to sa nám podarilo postúpiť do extraligy v sezóne 1996/1997, a potom pred ďalšou sezónou som už do Zvolena prišiel normálne na prestup a stal som sa kmeňovým hráčom HKM.

Od úvodu pôsobenia Zvolena v najvyššej súťaži ste patrili k ťahúňom mužstva. Hneď prvá sezóna v extralige bola úžasná, až ste to postupne dotiahli k majstrovskému titulu. V tej sezóne ste mali výborné štatistiky. Strelili ste 26 gólov v základnej časti, získali ste 46 bodov a v play-off pridali ďalších 11. Ako si spomínate na túto majstrovskú jazdu?

Majstrovská sezóna bola skvelá. Zdá sa mi, že sme počas celej sezóny neprehrali ani jediný domáci zápas. Mali sme vyrovnané štyri formácie, v tom čase sme v lige nemali konkurenciu a hrali sme naozaj dobrý hokej.

Aké boli majstrovské oslavy?

Pamätám si, ako sme prišli z Trenčína na zimák vo Zvolene, kde nás čakalo množstvo fanúšikov, potom sme ešte išli do centra mesta a tam sme oslavovali na námestí s ďalšími ľuďmi. Bolo to nezabudnuteľné, ľudia nás čakali, povzbudzovali, kričali.

Ale nemôžeme zabudnúť ani na to, keď sme v sezóne 1996/1997 postupovali do extraligy, mal som pocit, že tie postupové oslavy prežívali ľudia o trošku viac než tie majstrovské.

Už sú to desiatky rokov, ale pamätám si, keď sme v prelínačke hrali derby proti Banskej Bystrici a na tú skvelú atmosféru na štadióne. Hneď, ako sme vykorčuľovali na ľad, celý štadión burácal, to bolo niečo nezabudnuteľné.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Pálffy strelil v jeho výstroji hetrik, zranenie ho pripravilo o zlato z Göteborgu Čítajte 

Za titul vraj boli štedré prémie, môžete to potvrdiť?

Áno, môžem to potvrdiť (smiech).

Hovorilo sa v tom čase o Zvolene a Slovane, že to boli dva tímy v extralige, v ktorých sa najviac zarábalo. Je to pravda?

Vo Zvolene boli výborné podmienky, celé zabezpečenie klubu bolo nadštandardné.

Ako si spomínate na hokejový ošiaľ, ktorý vtedy vládol vo Zvolene?

Pamätám si, že ročník pred majstrovskou sezónou, keď sme hrali finále proti Slovanu, tak sme na zápas išli priamo zo sústredenia u Ivana Marcineka na Kráľovej už niekoľko hodín pred štartom duelu.

A už vtedy išli na štadión húfy fanúšikov, autobus musel na tej dlhej príjazdovej ceste doslova kľučkovať, aby sme sa dostali na štadión. Zimák bol úplne vypredaný, už by sa tam nezmestil ani jeden človiečik. To isté sa dialo v Bratislave.

Keď sme prišli na zápas, tak ľudia čakali pred štadiónom od ranného rozkorčuľovania. Občas prišiel za mnou niekto známy, či nemám nejaké lístky, ale bolo už bez šance. Bolo to neuveriteľné. Akurát sme mali smolu, že sme z viacerých finálových účastí dokázali vyhrať len jeden titul.

Stalo sa vám, že vás ľudia na ulici spoznávali a sa vám prihovárali?

Vo Zvolene sa mi to stávalo úplne bežne. Dokonca niekoľkokrát za deň sa stalo, že ma niekto pozdravil alebo len tak zakričal na mňa cez ulicu a ukázal palec hore. Bolo to príjemné, keď vás fanúšik hokeja pozdraví. A aj keď som Bratislavčan, vedel som, že som doma.

Individuálne ste mali vynikajúce najmä sezóny 1999/2000 a 2000/2001. Nelákalo vás skúsiť lepšiu zahraničnú ligu? Nemali ste nejaké ponuky?

Priznám sa, že jeden rok som mal tak postavenú zmluvu, že som ju mohol prerušiť a v prípade lepšej ponuky odísť do zahraničia. Mal som tesne pred podpisom zmluvy do najvyššej ruskej súťaže, ale na pos-lednú chvíľu to padlo a odvtedy som nad tým ani nerozmýšľal a ostal som vo Zvolene.

Útok Török – Šechný – Rajčák patril k postrachom súperov. Ako si spomínate na túto súhru?