V minulom roku si siahlo na život 563 Slovákov. Ďalších 724 ľudí sa o samovraždu pokúsilo. Ukončiť predčasne svoj život sa rozhodli prevažne muži, pri pokusoch o samovraždu mali prevahu ženy.
Tretina samovrážd bola vykonaná pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok, vyplýva zo správy Národného centra zdravotníckych informácií.
„Mnohokrát človek nechce naozaj zomrieť, je to skôr forma volania o pomoc,“ hovorí psychologička Zuzana Brežná zo zvolenskej nemocnice. Podotýka, že samovraždy by nemali byť prezentované len ako štatistiky. Prevencii samovrážd je 10. septembra venovaný svetový deň.
So Zuzanou Brežnou hovoríme o tom, ako rozpoznať samovražedné sklony u blízkych aj o tom, ako im pomôcť.
Samovražda je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie treťou najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Menej ľudí podľa štatistík zahynie aj pri dopravných nehodách. Aké dôvody rozhodnú najčastejšie o samovražde?
Takzvaný pud sebazáchovy alebo snaha o prežitie je podvedomý prirodzený reflex všetkých živých tvorov. Ak človek uvažuje o samovražde, zvyčajne je u neho prítomná silná emocionálna bolesť, pocit beznádeje či bezvýchodiskovosti.
Je to pokus o „vyriešenie“ problémov, respektíve pokus o únik od ťaživých a už neznesiteľných pocitov. Mnohokrát človek nechce naozaj zomrieť a je to skôr forma volania o pomoc.
Takmer 80 percent ľudí, ktorí sa pokúsili siahnuť si na život, malo diagnostikované psychiatrické ochorenie. Aké sú spravidla dôvody pri zvyšných 20 percentách?
Pocity silného smútku, beznádeje, neschopnosti nájsť iné riešenie na problémy a z toho plynúce samovražedné myšlienky môžu byť súčasťou klinického obrazu depresie, závislostí, silných úzkostí či iných duševných porúch. Nie vždy však musí samovražedným myšlienkam predchádzať duševné ochorenie.
Myšlienky na samovraždu sa môžu vyskytnúť aj u ľudí trpiacich vážnym telesným ochorením či po silnom traumatickom zážitku alebo ak sú dlhodobo traumatizovaní.
Taktiež, ak sa človek ocitne v mimoriadne ťažkej životnej situácii, nemá možnosť alebo nedokáže požiadať o pomoc či porozprávať sa o tom s niekým, môže nadobudnúť pocit bezvýchodiskovosti a môžu ho začať prenasledovať samovražedné myšlienky.
To však ešte nemusí zákonite viesť k tomu, že samovraždu aj vykoná. Ale je to už varovný signál, ktorý netreba podceňovať.
Ako dlho môžu samovražedné myšlienky ovplyvňovať človeka? Predurčovať, či to nakoniec urobí alebo nie?
