ZVOLEN. V posledných dvoch sezónach mu koruna kráľa strelcov najvyššej oblastnej súťaže unikla len o chlp. V minulej sezóne strácal na víťazného Kudlíka tri góly, ročník predtým na Eperješiho len dva presné zásahy.
Peter Tkáč pôsobiaci v Kriváni je bombardérom, akého tomuto tímu závidia aj ostatné kluby. A aj keď mu v posledných sezónach koruna kráľa strelcov unikla, Tkáč už vie, ako chutí.
V ročníku 2016/2017 sa totiž stal najlepším strelcom I. triedy, kedy pôsobil v tíme MFK Vígľaš-Pstruša. Jeho vitrínku doma zdobia aj poháre za najlepšieho strelca II. triedy zo sezón 2009/2010 a 2018/2019.
Najlepší kanonier IV. ligy strelil v jednom zápase až osem gólov. O niečom takom sa mi ani nesnívalo, smeje sa Čítajte Najskôr zvíťazil hokej
Peter Tkáč je rodákom z Detvy, kde prežil väčšinu svojho života. „Momentálne som už pár rokov Zvolenčan, aspoň tak občiansky preukaz píše,“ zasmial sa na úvod. Tkáčova mladosť bola najmä o športovaní. Rozhodoval sa medzi futbalom a hokejom.
„Vyhral hokej, ktorý som aktívne hrával približne do mojich 20. rokov. Futbal som mal len ako hobby a spestrenie letnej prípravy,“ priblížil. Po ukončení hokejovej kariéry presedlal na futbal.
V každom tíme bol najlepším strelcom
„K súťažnému futbalu som sa dostal približne ako 22-ročný, keď som sa vrátil zo zahraničia. Vtedy ma osud zavial k tímu Vígľaš-Pstruša, pričom oni sami povedali, že prišli ku mne ako slepé kura k zrnu,“ prezradil so smiechom.
Tkáč je zrejme rodeným strelcom. Hneď v prvom zápase strelil za Vígľaš štyri góly. Paradoxom je, že do siete Kriváňa, teda tímu, v ktorom pôsobí od roku 2019. „Vtedy som Vígľašu pomohol udržať sa v II. triede a hneď v nasledujúcom ročníku som sa stal najlepším strelcom súťaže,“ zaspomínal si Tkáč.
Postupne sa ocitol vo viacerých kluboch, všade bol najlepším kanonierom svojho mančaftu.
„Najlepším kanonierom I. triedy som bol len raz, posledné sezóny mi to utekalo, končil som na druhom a treťom mieste,“ povzdychol si, ale zároveň odhodlane dodal, „Verím, že sa ešte dočkám titulu najlepšieho strelca a verím, že to bude v tejto sezóne.“
V súčasnosti 37-ročný Tkáč veľmi dobre vie, že k tomu bude potrebovať pevné zdravie.
Zahral si proti Benfice Lisabon. Rozprávalo sa o mne, že v Očovej beriem tisíc eur za zápas, smeje sa Pančík Čítajte Ďalej sa okrem iného dočítate:
- aký je Tkáčov recept na góly,
- ktorý šport ho baví viac než futbal,
- vďaka čomu sa na neho nechytajú ani mladšie ročníky,
- čo poradil športovcovm, ktorí majú drobné zranenia,
- čo prekvapujúce si myslí o prípadnom postupe Kriváňa do vyššej súťaže,
- prečo ho vyššie súťaže nelákajú a za ktorý klub by si ešte chcel zahrať,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- čo považuje za svoj najväčší trapas,
- ktorý známy futbalista je jeho najväčším vzorom,
- aký je kuchár,
- ktoré dva športy by športami nenazýval,
- aký je jeho nesplnený športový sen
Veľmi dobré spomienky má Peter Tkáč na pôsobenie v OŠK Sása.
„Zaujímavá bola sezóna, keď som prestúpil do Sásy, ktorá bojovala o postup do piatej ligy, čo sa jej nakoniec aj podarilo. Zahral som si po boku Mareka Penksu či Roba Semeníka. Paradoxom však je, že mne tie mená skoro nič nehovorili,“ priznal sa so smiechom a pokračoval, „viac som sledoval hokej než futbal, futbal iba keď boli majstrovstvá sveta či Euro.“
Tkáč si však napokon postupové oslavy a vyššiu súťaž so Sásou neužil, keďže prestúpil naspäť do Vígľaša. „Tešil som sa aspoň z koruny kráľa strelcov,“ usmial sa.
Do Sásy sa aktuálne už Zvolenčan vrátil ešte raz, práve po neúspešnej sezóne v piatej lige, po ktorej začal klub znova od podlahy od II. triedy.
„Ambície boli postup do I. triedy, no Sása nemala žiadny hráčsky základ a tak sa postup nepodaril. Útechou mi bolo, že som opäť vyhral korunu kráľa strelcov, ale to bolo v tomto prípade samozrejmosťou,“ povedal bez okolkov.
