ZVOLEN. Keď na jar nechalo mesto spíliť desiatky stromov v parkoch na Zlatom potoku a pri železničnej stanici, odborníci predpokladali, že do konca roka bude musieť výrub zopakovať.
Viaceré stromy už vtedy javili známky rozsiahlejšieho poškodenia. „Bolo otázne, či sa dokážu škodcovi ubrániť. Väčšine sa to nepodarilo,“ hovorí referentka pre zeleň zvolenskej radnice Jana Tlučáková.
Naplno sa tak podľa nej prejavujú dôsledky katastrofálneho sucha z minuloročného leta. Trpeli ním nielen ľudia, ale aj príroda.
„Mnohé stromy vyschli rýchlo, iné veľmi zoslabli. V prípade smrekov dokonca tak výrazne, že neboli alebo nie sú schopné ubrániť sa náletom lykožrúta,“ vysvetlila.
Mesto preto začína s výrubom 68 smrekov na Zlatom potoku, v menších množstvách k nim pribudnú ďalšie v Parku Š. Višňovského alebo na Cintoríne padlých vojakov rumunskej armády.
Následkami minuloročného horúceho leta netrpia len smreky. Najviac citlivé sú podľa Tlučákovej brezy, ktorých v uliciach mesta tiež vyschlo mnoho. Oslabené ostali aj ďalšie druhy.
„Je smutné vidieť, ako rýchlo sa k nim pridružili ďalšie, napokon budeme musieť spíliť viac stromov, ako sme predpokladali. Nemôžeme dopustiť, aby na jeseň a v zime počas prudších vetrov, prípadne pod váhou zmrznutého snehu niektorý spadol a ohrozil okoloidúcich. Obzvlášť, keď sa nachádzajú v navštevovaných parkoch a na frekventovaných uliciach mesta,“ podotkla.
Hoci výrub bude pomerne rozsiahly, mesto so stratou stromov počíta. „Každoročne vysádzame stovky drevín. Aj za tento výrub vysadíme do dvoch rokov 150 kusov javorov, líp, borovíc, hrabov a ďalších druhov. Ide o prirodzený mechanizmus, keď niektoré stromy končia a iné sú nanovo vysadené, aby ich nahradili,“ poznamenal k téme výsadby primátor Vladimír Maňka.
Nová výsadba ovplyvní aj druhové zloženie drevín vo zvolenských uliciach. Napríklad smrek bol v meste pred desiatkami rokov vysádzaný podľa Tlučákovej živelne, bez koncepcie a usmernenia.
„Podľa odborníkov to ani nie je vhodný druh do mesta a do parkov. Nahrádzame ho preto prirodzenejšími drevinami, predovšetkým listnatými. Zároveň vyberáme druhy, ktoré podľa našich pozorovaní najlepšie zvládnu zmenu klímy a dokážu odolávať čoraz väčšiemu suchu,“ vysvetlila.
