ZVOLEN. „Musíme začať od začiatku,“ hovorí primátor Zvolena Vladimír Maňka o polorozpadnutej bytovke pod Pustým hradom.
Z lokality pri rieke Slatina a v blízkosti lesov mohla byť jedna z najlepších adries v meste, no je to najhoršia vizitka, aká víta návštevníkov prichádzajúcich do Zvolena.
Vidieť ju z vlaku aj z auta v smere od Nitry a ako na dlani ju majú aj turisti, ktorí sa vydávajú na Pustý hrad.
Zdevastovaný dom, okolo ktorého sa hromadia haldy odpadu a veľké množstvo ich končí aj v Slatine, ktorá sa približne o dva kilometre ďalej vlieva do Hrona, trápi mesto už dlhé roky. Prevažná väčšina jej obyvateľov sú sociálne neprispôsobiví.
História utopená v špine
Budova bola súčasťou rozsiahleho komplexu bývalej továrne Unionka na výrobu plechu, ktorá patrila svojho času medzi najväčšie fabriky v Rakúsko-Uhorsku. Jej počiatky siahajú do roku 1871.
Okrem ubytovní mala vlastnú budovu na kultúru, pre rôzne spolky aj dvojtriednu ľudovú školu pre deti svojich zamestnancov. V roku 1923 továreň zanikla.

V areáli Unionky stáli ešte dve identické bytovky, zbúrali ich na prelome 80. – 90. rokov, keď ustúpili rozširovaniu tamojšej betonárne.
Tretia prešla jednoduchšou rekonštrukciou a byty v nej mesto predalo za symbolické sumy rómskym rodinám. V auguste 1998 si založili spoločenstvo vlastníkov bytov.
Počet obyvateľov bytovky aj celej lokality však časom narastal. Vytlačili odtiaľ aj záhradkárov, ktorí mali v blízkosti záhradky. Na ich mieste si postavili provizórne chatrče. Majiteľ pozemku – Stredoslovenská distribučná - ich dal pred piatimi rokmi na naliehanie mesta odstrániť.
„Z ľudského hľadiska je náročné pozerať sa na to, ako stroje búrajú provizórne príbytky. Pravdou však je, že nikto z nás si nedovolí svojvoľne postaviť ani len stan na dvore suseda bez jeho zvolenia. Tobôž nie pod vedením vysokého napätia,“ okomentovala dianie vtedajšia zvolenská primátorka Lenka Balkovičová.