ZVOLEN. Doma u Dušana Jurkoviča. Taký je názov novej expozície na Zvolenskom zámku, ktorá približuje dielo významného architekta, dizajnéra, etnografa a publicistu. Prináša kolekciu nábytku, ktorý Jurkovič navrhol do svojej spálne a pracovne, doplnenú o keramiku, textilné diela, fotografie aj kresby.
Dušan Jurkovič je ikonickou osobnosťou slovenskej architektúry 20. storočia. Tvorca Štefánikovej mohyly na Bradle však pôsobil nielen na Slovensku a architektúra nebola jeho jediným záujmom. Bol tiež dizajnérom nábytku, etnografom, publicistom a takmer 30 rokov žil a pracoval na Morave. Expozície zachytáva jeho široké spektrum záujmov.
„Jurkovičov nábytok, podobne ako to robil on, tu plníme keramikou. Je to pre nás zároveň príležitosť načrieť do galerijných zbierok umeleckého remesla a ukázať práce manufaktúry v Holíči a Kremnici, taliansku a francúzsku keramiku aj tvorbu keramikára a džbankára Ferdiša Kostku, s ktorým v roku 1946 spoločne získali titul národný umelec,“ hovoria kurátorky výstavy Viera Kleinová a Jana Švantnerová zo Slovenskej národnej galérie.
Ďalšie prvky interiéru, ako napríklad tapisérie, pripomínajú Jurkovičovo prepojenie s moravskou gobelínovou manufaktúrou vo Valašskom Meziříčí. Model vily na Rezku zase naráža na Jurkoviča ako architekta a zároveň je odkazom na jeho osobný život – pri projektovaní vily sa spoznal so svojou budúcou manželku Boženou.
V expozícii budú v digitálnej podobe dostupné aj autorove zošity „Práce lidu našeho“, v ktorých mapoval tradičné slovenské staviteľstvo a remeslo a vďaka ktorým návštevník spozná aj jeho zaujatie etnografiou. Okrem toho Jurkovičovo dielo a práca súviseli aj s ochranou pamiatok.
„So Zvolenským zámkom spája tohto autora neuskutočnený projekt obnovy a adaptácie zámku z 20. rokov minulého storočia, ale aj realizácia bytového domu na Ulici Štefana Moyzesa, ktorá vychádza z architektúry aj detailov zámku,“ dopĺňa Denis Haberland, spolukurátor expozície zo SNG.
Otvorenie expozície sa uskutoční vo štvrtok 24. augusta.
Dušan Samuel Jurkovič (1868 – 1947)
Najvýznamnejšia osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia. Študoval staviteľstvo vo Viedni. Praxoval u Blažeja Bullu v Martine, potom u Michala Urbánka vo Vsetíne. Od roku 1899 pracoval ako samostatný architekt v Brne. Po roku 1918 sa usadil v Bratislave.
Celoživotne sa venoval skúmaniu ľudovej architektúry, výsledky uverejnil v zošitoch „Práce lidu našeho“. Postavil na nich aj svoju ranú architektonickú tvorbu na prelome 19. a 20. storočia, ktorá sa radí k najlepším dielam európskej secesie.
Počas prvej svetovej vojny pôsobil v západnej Haliči, kde navrhol a realizoval tri desiatky vojenských cintorínov. Vyvrcholením tohto obdobia jeho tvorby bol návrh mohyly generála Štefánika na Bradle.
