ZVOLEN. V posledných troch sezónach obliekal dres materského klubu spod Pustého hradu a do zbierky mu pribudla kompletná medailová sada Zvolenčanov z posledných troch sezón.
Pravda, pri majstrovskom titule a v bronzovej sezóne kryl chrbát Švédovi Robinovi, uplynulá strieborná sezóna bola pre neho poriadne náročná. Začal ju ako jednotka, neskôr po príchode kanadského gólmana Patersona si svoje miesto musel znova vybojovať.
Podarilo sa mu to a práve on patril k oporám výberu trénera Petra Oremusa.
Aktuálne majú aj hokejisti dovolenkové obdobie, ktoré sa však čochvíľa skončí a začnú sa pripravovať na novú sezónu na ľade. Brankár Adam Trenčan bude obliekať zvolenský dres už štvrtú sezónu po sebe, ale opäť bude musieť zabojovať o post jednotky, keďže do tímu prišiel pred sezóny americký gólman Jake Kupsky.
Prednedávnom oslávil Adam Trenčan 33 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali o jeho hokejových začiatkoch.

Všade sa uvádza zaujímavý fakt, že ste rodákom z Banskej Bystrice, ale odchovancom HKM Zvolen. Je to trošku zvláštne, tak to uveďte na pravú mieru, ako to teda je?
Síce som sa narodil v Banskej Bystrici, ale je to trošku inak. V roku 1990, po páde komunizmu tzv. „rooming in“, kedy môže byť novorodenec nepretržite s matkou, len v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Vo Zvolene vtedy taká možnosť nebola.
A tak moja mama išla rodiť práve kvôli tomu do Banskej Bystrice, lebo chcela, aby som bol pri nej. Takže preto mám uvedené rodné mesto Banská Bystrica, ale žili sme vo Zvolene a som Zvolenčan a nie Bystričan, aj keď som sa tam narodil (smiech).
Prečo ste si vybrali brankársky post? Od začiatku vás to ťahalo medzi žrde?
Na začiatku som asi dva alebo tri roky hral útočníka. Ani neviem ako to presne vzniklo, ale na dvore na Balkáne sme s partiou hrávali vonku hokejbal. A ja som chytil šiltovku, dal som si molitanové betóny alebo kartón a špagátom som si ho prichytil o nohy, a proste som chytal.
Stále ma to ťahalo do brány. Nechápem prečo, lebo teraz si vravím, že radšej som mal ostať v útoku (smiech). Gólmani to majú ťažké. Nevravím, že hráči to náročné nemajú, ale niekedy si ozaj hovorím, načo som sa pchal do tej brány (smiech).
Stále som chcel chytať a doma s tým otravoval. Nemali sme toľko peňazí, výstroj bola drahá. Vtedy klub nedával žiadnu výstroj. Naši ma od toho odhovárali, ale nakoniec mi pomohol brat, ktorý zohnal použitú výstroj.
Ale nikdy nezabudnem na to, ako som začínal, pretože v úvode som chytal v hokejbalovej výstroji Itech (smiech). Potom ste vždy zháňali použitú výstroj, začiatky boli ozaj ťažké, ale že vraj mi to celkom išlo, aj keď ja si to až tak nepamätám.
Prvá poriadna výstroj Adama Trenčana
„Nezabudnem na jeden okamih. Bol som asi siedmak, do kabíny prišiel spolužiakov otec, pán Očenáš, ktorý hodil predo mňa celú novú a ešte zabalenú výstroj TPS. Asi sa už nemohol na mňa pozerať v tej starej (smiech). Normálne som skákal od radosti. To bola moja prvá nová výstroj a aj to mi ju musel kúpiť niekto druhý. Za toto som mu nesmierne vďačný, ešte sa musíme vyrovnať (úsmev).“

Po 9. ročníku ste odišli do Čiech. Ako sa to celé zrodilo a ako si na toto obdobie spomínate?
Vo Zvolene to vtedy nebolo úplne ideálne. Teraz je to už iné, ale predtým mi ani výstroj nechceli dať. Odišiel som do Přerova. Keď som tam prišiel, dostal som hneď komplet novú výstroj. Žiadnu použitú, dokonca som si mohol vybrať akú som chcel. Popravde, som sa iba tak pozeral, či to myslia vážne.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- od koho dostal Trenčan poslednú šancu a kam odišiel chytať,
- ako kuriózne sa v Česku prepracoval ako mládežník až do brány druholigového celku,
- prečo sa pred sezónou 2011/2012 vrátil do materského Zvolena a ako si na tú sezónu spomína,
- kto bol jeho brankárskym vzorom,
- ako si spomína na pôsobenie v Michalovciach a postup do extraligy,
- prečo odišiel z Michaloviec a ako sa zrodil jeho ďalší návrat do Zvolena,
- či platí aj o ňom, že brankári majú akýsi vlastný svet,
- aké má predzápasové rituály a keď ich nedodrží, tak ho to rozhodí,
- či má radšej vypätejšie alebo pokojnejšie zápasy,
- či sleduje články o hokeji,
- či ho neláka zahraničie
V Česku ste to ako 15-ročný chalan mali náročné.
Odísť v 15. rokoch od rodiny, budem úprimný, nebol som na to absolútne pripravený. A nebudem to tajiť, mamka mi doma všetko robievala a starala sa o mňa, čo sa týka jedla či oblečenia, mal som proste full servis.
A prišiel som do Čiech na internát, nevedel som ako a čo. Prišli kamoši a jedno s druhým, nebolo to ideálne ani v škole, sem-tam sa stalo, že som proste do školy ísť zabudol (smiech).